Sotva si vychutnali prvý koktail a vrhli sa na lákavý hotelový bufet, mnohí dovolenkári strávia čas, ktorý chceli stráviť oddychom na toalete, namiesto toho, aby si oddýchli na lehátku. Mag. Anita Frauwallner, výkonná riaditeľka inštitútu Institut AllergoSan, pozná problém hnačiek súvisiacich s cestovaním: “Pobyt v iných krajinách môže mať negatívny vplyv na črevá. Okrem iného za to môže aj zmena životného štýlu, ktorá sprevádza dovolenku. Nadšenie a stres z nadchádzajúcich príprav na cestu často stačia na to, aby spôsobili nervozitu. Vysoká úroveň stresu zaťažuje črevá a považuje sa za prvý nebezpečný faktor žalúdočných ťažkostí, bolestí a podobne.”
Hnačka súvisiaca s cestovaním (cestovná hnačka)
Okrem hektického tempa pred začiatkom cesty je samotná dovolenková destinácia sťažená tým, že v nej “žije” mnoho baktérií, ktoré nevadia miestnym obyvateľom, ale môžu spôsobiť problémy turistom. “Tieto baktériálne kmene nemusia byť samy o sebe patogénne,” vysvetľuje Mag. Anita Frauwallner. “My Európania však na ne jednoducho nie sme zvyknutí a na cudzie mikroorganizmy môžeme reagovať tráviacimi ťažkosťami. Najmä u ľudí s citlivým črevom môže kontakt s takýmito baktériami spôsobiť okamžite hnačku.”
Takzvané fakultatívne patogény spôsobujú problémy dovolenkárom najmä v južných oblastiach. Podľa odborníkov to súvisí aj s prehnanou hygienou na Západe: “Na jednej strane netreba zabúdať, že aj pôvodné obyvateľstvo v týchto krajinách musí bojovať so zákernými hnačkovými ochoreniami. Napríklad v juhovýchodnej Ázii a Afrike je úmrtnosť dojčiat stále veľmi vysoká, v mnohých prípadoch spôsobená baktériami a vírusmi spôsobujúcimi hnačky. Na druhej strane Európania žijú v nadmerne hygienických podmienkach. Ich črevá sú preto slabo odolné voči neznámym “votrelcom”.
Cudzie krajiny, iné baktériálne kmene
Miestni obyvatelia, ktorí žijú v úplne iných štandardoch čistoty, pravidelne dostávajú malé dávky škodlivých patogénov počas bežných každodenných činností. Pôsobí to ako druh očkovania: črevná flóra vytvára účinné protilátky, tzv. bakteriocíny, ktoré – takpovediac ako prírodné antibiotiká – zabraňujú chorobám. “Cestovatelia z Európy, v ktorých domovine sa takéto baktérie nevyskytujú, sú bez ochrany vydaní napospas novým baktériám. Najmä ľudia s črevami zaťaženými zlou výživou, chronickými chorobami, liekmi alebo stresom sa ľahko nakazia infekciami, ktoré spôsobujú horúčku a hnačku,” hovorí odborníčka Mag. Anita Frauwallner.
Najmä počas prvých 14 dní konfrontácie s baktériami a vírusmi špecifickými pre danú krajinu sa zvyšuje náchylnosť na hnačku a súvisiace ťažkosti. Napríklad väčšina humanitárnych pracovníkov si približne po tomto období zvykne na prevládajúce bakteriálne prostredie, aj keď na začiatku museli zápasiť s rôznymi problémami. Niektorí ľudia sa však nikdy nedokážu takto prispôsobiť. Navyše na to počas dovolenky nie je čas – väčšina dovolenkárov necestuje dlhšie ako dva týždne.
„Pobyt v iných krajinách môže mať negatívny vplyv na črevá. Okrem iného za to môže aj zmena životného štýlu, ktorá s dovolenkou súvisí.“
Neškodná a nebezpečná hnačka
Závažnosť cestovateľskej hnačky závisí najmä od toho, ktorý mikroorganizmus ju spôsobuje, vysvetľuje prezident Rakúskej spoločnosti pre probiotickú medicínu: “Nie všetky sú problematické v rovnakej miere. Hlavným spúšťačom relatívne neškodnej hnačky na dovolenke je enterotoxická E. coli, skrátene ETEC. Tieto bakteriálne kmene produkujú toxíny, ktoré vedú k typickým tráviacim príznakom, ako sú vodnatá hnačka, nevoľnosť a vracanie.
ETEC sa správajú samoobmedzujúcim spôsobom, čo znamená, že vyvolávajú brušné kŕče a vytláčajú vodu do čriev. Baktérie sa vylučujú v tekutej stolici. Tento typ hnačky zvyčajne nie je nebezpečný, ale znižuje pôžitok z dovolenky, pretože príznaky pripútajú dovolenkára na hotelovú izbu na tri až päť dní.”
Problematickejšie sú infekcie kampylobakterom, shigelou alebo salmonelou, ktoré môžu spôsobiť závažný zápal žalúdka a čriev. Obzvlášť rizikoví sú dovolenkári, ktorí cestujú s mierne poškodeným črevom, napr. v dôsledku stresu. Stres zvyšuje mierny zápal v čreve, a tým vedie k uvoľneniu črevnej bariéry. “Toto “deravé črevo” umožňuje baktériám čoraz viac prenikať do buniek črevnej steny. Črevo nedokáže vinníkov odstrániť hnačkou, takže patogény naďalej poškodzujú črevnú stenu. To vedie k skutočnej “invázii” tráviaceho traktu, ktorá má niekedy vážne následky,” vysvetľuje Mag. Anita Frauwallner.
Čo robiť pri chronickej hnačke?
Zdravému črevu, ktoré je chránené pevnou bariérou a milimetrovou vrstvou hlienu s dobrými baktériami, neublíži ani niekoľko patogénov. Ľudia s narušenou črevnou bariérou reagujú úplne inak: Ak sa na dovolenke nakazia komplikovanou formou cestovateľskej hnačky, často bojujú s dlhodobými následkami. “Patogény, ako napríklad salmonela, dokážu prečkať pobyt v zahraničí a prenesú sa domov,” upozorňuje odborníčka Mag. Anita Frauwallner. “Okrem iného to môže viesť k postinfekčnému syndrómu dráždivého čreva. V súčasnosti až 30 % ľudí trpí syndrómom dráždivého čreva s bolesťami brucha, plynatosťou a častými hnačkami. U mnohých sa tento stav začal infekciou spôsobenou cudzorodými baktériami.”
„Dobré prostredie v čreve vzniká vtedy, keď tam sú v zastúpení “tvorcovia” kyseliny mliečnej. Poskytujú kyslé prostredie, v ktorom sa patogénne zárodky nemôžu množiť.“
Tráviaci orgán býva vždy mierne poškodený mikroorganizmami usadenými v črevnej stene. Podľa Mag. Frauwallner spočíva problém v náročnosti diagnostiky: “Pri bežnej kolonoskopii lekár nemôže zistiť žiadne zmeny v čreve, pretože toto vyšetrenie neumožňuje pohľad medzi črevné bunky. Pacienti sa často cítia ponechaní bez nálezu a s predpokladom psychosomatickej poruchy.” Poškodenie by sa dalo odhaliť odobratím tkaniva (biopsia), ale to sa počas kolonoskopie robí len zriedkavo. Namiesto toho sa môžete obrátiť na špecializované laboratóriá. Odborníci odporúčajú, aby ste si v prípade syndrómu dráždivého čreva nechali urobiť základný profil čreva, teda akési “podrobnejšie” vyšetrenie stolice, ktoré si však musíte zaplatiť súkromne. Doplnkové zdravotné poistenie však zvyčajne pokrýva náklady.
Bezpečná ochrana proti hnačke
Mikróby, ktoré spôsobujú hnačku, nie sú viditeľné voľným okom. Nachádzajú sa na dverových kľučkách, rukách, na splachovačoch vo WC atď. Pravidelné umývanie rúk a starostlivá dezinfekcia rúk obmedzujú riziko infekcie. Cestujúci by však mali dbať na to, aby pili vodu len z uzavretých fliaš. Opatrnosť sa odporúča aj pri kockách ľadu a surovom mäse. Mag. Anita Frauwallner varuje: “Rozhodne sa treba vyhýbať nedostatočne tepelne upravenému mäsu; napríklad grilované kurča môže byť zvnútra stále surové a prenášať salmonelu. Opatrnosť sa odporúča aj pri melónoch, ktorých hmotnosť sa často umelo zvyšuje vodou kontaminovanou baktériami. Kocky ľadu môžu byť už rozpustené v koktejli bez toho, aby sme si to všimli – preto je lepšie opýtať sa dvakrát, než nakoniec dostať cestovateľskú hnačku.”
Prevencia hnačky na dovolenke sa začína už prípravou na cestu. “Najlepší spôsob, ako si dovolenku užiť naplno, je včas pripraviť črevá na cestovanie – ideálne vybranými bakteriálnymi kmeňmi, ktoré by sa mali užívať denne niekoľko týždňov pred začiatkom dovolenky,” zdôrazňuje výkonná riaditeľka spoločnosti Allergosan. “Pred cestou a počas nej je vhodné užívať špeciálne cestovné synbiotikum, presnejšie viacdruhové synbiotikum, ako je napríklad OMNi-BiOTiC® NA CESTY. Nemali by sa používať len tak hocijaké probiotiká, ale špeciálna kombinácia ideálne zladených bakteriálnych kmeňov.”
Vytvorenie prostredia nepriateľského pre patogény
Dovolenku môže pokaziť nielen “Montezumova pomsta”, ale aj nebezpečné baktérie, s ktorými sa ľudia z Európy zvyčajne nestretávajú. “Patogén Giardia lamblia môže spôsobovať chronické opakujúce sa hnačky, ktoré následne často vedú k chronickým zápalovým ochoreniam čreva, ako je Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída. Tieto ochorenia následne zvyšujú riziko vzniku rakoviny čreva,” hovorí odborníčka na črevá. Ochrana vlastného čreva však nespočíva len vo vytvorení stabilnej črevnej bariéry – dobré baktérie menia celé prostredie tráviaceho traktu. Mag. Anita Frauwallner vysvetľuje: “Prostredie v črevách možno prirovnať k ochrannému kyslému plášťu kože. Len ak je táto ochranná vrstva neporušená, ekzém alebo akné nemajú šancu. Podobne je to aj s podmienkami v čreve. Dobré v čreve prostredie sa vytvára vtedy, keď sú prítomní tzv. “tvorcovia” kyseliny mliečnej. Poskytujú kyslé prostredie, v ktorom sa patogénne zárodky nemôžu množiť. Patogény sa potom vylučujú stolicou bez toho, aby spôsobili akékoľvek poškodenie.
