Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Potravinová alergia je prehnaná okamžitá reakcia imunitného systému vyvolaná bielkovinovými zložkami v potravinách, ktoré telo považuje za cudzie. Tieto nezlučiteľné bielkoviny sa nazývajú aj alergény. Výsledná nadmerná reakcia spôsobuje tvorbu protilátok, tzv. imunoglobulínov. Keď sa stretnú alergény a protilátky, telu vlastné tukové bunky uvoľnia histamín. Histamín je látka, ktorú telo produkuje v malom množstve počas trávenia a zvyšuje sa pri alergických reakciách. “Skutočná potravinová alergia je zriedkavá. Alergiou na určité skupiny potravín trpí len 2-5 % svetovej populácie. V nemecky hovoriacich krajinách je to až 8 % detí a približne 1 – 4 % dospelých,” uvádza Katharina Hammerl, MSc, odborníčka na výživu a lekárska konzultantka v inštitúte Institut Allergosan.
Ak sa celiakia nelieči, sliznica tenkého čreva sa mení veľmi charakteristickým spôsobom: klky tenkého čreva, nespočetné malé výbežky na povrchu sliznice, z veľkej časti miznú. Tento jav sa nazýva aj vilózna atrofia. Pri prísnej bezlepkovej diéte sa chorá sliznica tenkého čreva zotaví.
Potravinová intolerancia je oveľa častejšia. Na rozdiel od alergie sa neprejaví okamžite, symptómy sa objavujú až o niekoľko dní. Neznášanlivosť určitých potravín nie je založená na reakcii imunitného systému, ale zvyčajne na poruche enzýmov. Neznášanlivosť lepku je výnimkou: V tomto prípade sa výrazne podieľa imunitný systém. Nezáleží však na tom, či ide o alergiu alebo neznášanlivosť – ťažkosti v tráviacom trakte sú veľmi podobné: často sa vyskytuje plynatosť, bolesť brucha, hnačka alebo zápcha. “Napríklad sacharidy sa v tele nevstrebávajú správne a potom končia v častiach čreva, kam nepatria. Baktérie v ňom metabolizujú tieto cukry a výsledné produkty rozkladu vedú k nepríjemným pocitom,” vysvetľuje Mag. Okrem príznakov v gastrointestinálnom trakte sa môžu vyskytnúť aj nešpecifické ťažkosti, ako je únava a celková vyčerpanosť, bolesti hlavy, búšenie srdca, ťažkosti s prehĺtaním a nádcha. Práve preto, že ťažkosti môžu byť veľmi nešpecifické, diagnóza sa často nestanoví tak rýchlo a môže viesť k skutočnej pátračskej dráme.
Najčastejšie intolerancie
Medzi najčastejšie intolerancie patrí intolerancia laktózy a fruktózy, histamínová intolerancia a intolerancia lepku resp. celiakia. Intolerancia laktózy, neznášanlivosť mliečneho cukru, je enzymatický stav. “Enzým laktáza sa neprodukuje v dostatočnom množstve, v dôsledku čoho sa mliečny cukor nemôže v čreve rozložiť na glukózu a galaktózu. Namiesto toho laktózu rozkladajú črevné baktérie. To má za následok typické príznaky, ako je silná plynatosť a hnačka,” vysvetľuje odborník na výživu. Neznášanlivosť laktózy je veľmi rozšírená: V severských krajinách dokáže metabolizovať laktózu 80 – 90 % populácie, zatiaľ čo v južnej Európe len 10 – 30 % a v blízkosti rovníka a v Ázii len 1 – 2 % ľudí.
Histamínová intolerancia je tiež enzymatická intolerancia. Enzým diaminoxidáza (DAO) rozkladá histamín v čreve. Ak sa produkuje príliš málo DAO, nedochádza k dostatočnému odbúravaniu histamínu. K tomu dochádza vždy, keď sú enzýmy DAO preťažené, pretože s potravou bolo prijatých príliš veľa histamínu (napr. v červenom víne, syre, orechoch…). Ak je črevná sliznica chorá alebo dôjde k akútnym stresovým situáciám, enzýmy DAO už nie sú schopné plniť svoju úlohu. Výsledkom sú bolesti brucha a hlavy, hnačka, kožné vyrážky, svrbenie, nádcha, niekedy dokonca astma a poruchy srdcového rytmu.
V prípade intolerancie fruktózy je potrebné rozlišovať medzi malabsorpciou fruktózy, pri ktorej sa fruktóza úplne nevstrebáva, a dedičnou intoleranciou fruktózy. Pri oboch stavoch sa po konzumácii ovocia, džemu, ovocných štiav alebo niektorých druhov zeleniny objavuje plynatosť, kŕče v bruchu a nevoľnosť.
Neznášanlivosť niektorých potravín – na rozdiel od alergie – nie je založená na reakcii imunitného systému, ale zvyčajne na poruche enzýmov.
Neznášanlivosť lepku (gluténu) – nezamieňajte s alergiou na pšenicu – je neznášanlivosť bielkoviny lepku, ktorá sa nachádza v mnohých druhoch obilia, ako je raž, ovos, špalda a pšenica. Najťažšia forma celiakie je autoimunitné ochorenie, ktoré vedie k chronickému zápalu sliznice tenkého čreva. To výrazne zhoršuje funkciu tenkého čreva a narúša vstrebávanie živín. V dôsledku toho pacienti trpia nedostatkami, poruchami trávenia a ďalšími rôznymi príznakmi. Výsledná vilózna atrofia – termín používaný na označenie straty klkov tenkého čreva (ide o nespočetné malé výbežky na povrchu sliznice) – je charakteristická pre celiakiu (pozri obrázok). Postihnutí ľudia musia dbať na dostatočný prísun živín, ale najmä na absolútne bezlepkovú diétu.
Menej známe intolerancie
Okrem známejších intolerancií existujú aj intolerancie, ktoré sa vyskytujú zriedkavo – takzvané pseudoalergie. Odborník Hammerl vysvetľuje: “S frekvenciou 0,1 % sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Oveľa častejšie sa pacienti domnievajú, že trpia touto intoleranciou. Ľudia s chronickou žihľavkou, nazývanou aj urtikária, sú však náchylnejší na pseudoalergie.” Patrí medzi ne neznášanlivosť oxidu siričitého a siričitanov. Tieto zlúčeniny síry sa používajú najmä na konzervovanie potravín, kde zabraňujú napríklad zhnednutiu sušeného ovocia. Vyskytujú sa však aj prirodzene v potravinách. Napríklad víno, kyslá kapusta, hroznová šťava a citróny obsahujú veľké množstvo siričitanov.
Aj iné prídavné látky v potravinách, bežne označované ako “E-čka”, môžu v zriedkavých prípadoch vyvolať pseudoalergickú reakciu. Medzi tieto látky patrí konzervačná látka kyselina benzoová, rôzne farbivá, arómy a zvýrazňovač chuti glutaman. Neznášanlivosť glutamátu často sprevádza tzv. syndróm čínskej reštaurácie, ktorý sa prejavuje bolesťami hlavy, pocitom napätia v hlave a tvári, potením a závratmi. Skupiny potravín a látky, ktoré spôsobujú pseudoalergie, však zvyčajne spôsobujú príznaky len vo väčšom množstve a možno sa im v každodennom živote pomerne dobre vyhnúť alebo ich vyradiť z jedálneho lístka.
Diagnostika intolerancií
Stanovenie diagnózy intolerancie nie je v mnohých prípadoch jednoduché a môže trvať určitý čas. V prípade malabsorpcie fruktózy a intolerancie laktózy sa diagnóza stanoví pomocou H2 dychového testu. Ide o užitie roztoku fruktózy alebo laktózy nalačno a následné stanovenie koncentrácie vodíka v dychu v pravidelných intervaloch. Na druhej strane, v prípade dedičnej intolerancie fruktózy poskytuje informácie genetický test.
Stále nie je k dispozícii štandardná diagnostická metóda, ktorá by s istotou určila histamínovú intoleranciu. Vyžaduje sa predovšetkým spolupráca dotknutej osoby. V prvom rade sa osobitne zaznamená anamnéza pacienta, zvyčajne alergológom, a z krvi sa stanoví diaminoxidáza. Ak je koncentrácia DAO príliš nízka, zvyčajne sa dá predpokladať histamínová intolerancia. Vlastné monitorovanie je základným krokom diagnostického postupu: Približne tri až šesť týždňov by mal pacient prejsť na nízkohistamínovú diétu a sledovať príznaky. Potom by sa pod lekárskym dohľadom mali do stravy postupne opäť zavádzať všetky potraviny. Opäť by sa mal viesť denník, aby sa zaznamenalo, ktoré potraviny sa konzumujú a ktoré môžu spôsobovať príznaky. Vďaka tomu je často ľahké určiť podozrivé látky. Okrem toho sa môžu vykonať kožné testy na rôzne alergény, ako aj ďalšie krvné testy. Tieto testy však často poskytujú falošné výsledky. “Preto je vyvolanie príznakov identifikovanou potravinou jednou z najinformatívnejších diagnostických metód, ale musí sa vykonávať opatrne kvôli možnej imunologickej reakcii,” zdôrazňuje odborník. Ak existuje podozrenie na histamínovú intoleranciu, diagnóza by mala byť v ideálnom prípade doplnená o nutričnú liečbu.
Celiakia sa dá zistiť pomocou určitých protilátok. Vykonáva sa pomocou krvného testu. Biopsia tenkého čreva poskytuje ďalšiu istotu. Diagnostické nástroje sa v posledných rokoch veľmi zlepšili. To je jeden z dôvodov, prečo je čoraz viac ľudí diagnostikovaných s neznášanlivosťou lepku.
Čo robiť, ak trpíte potravinovou intoleranciou
Čo robiť, ak sa tráviace ťažkosti a iné príznaky opakujú? Pri podozrení na intoleranciu môžu určité kroky priniesť zlepšenie, aj keď na začiatku nie je jasné, ktoré potraviny nie sú tolerované. Pri diagnostike môže pomôcť napríklad vedenie potravinového denníka. Všetky jedlá a príznaky sú zdokumentované. Dôležité je tiež zaznamenať denný čas alebo dennú hodinu, pretože príznaky sa často môžu vyskytnúť v rôznom čase. Denník môže poskytnúť prvotné informácie o tom, ktoré potraviny nie sú tolerované. Mal by sa vziať aj k lekárovi, pretože môže pomôcť pri diagnostike.
Špeciálne viacdruhové probiotiká podporujú stavbu črevnej sliznice
Po identifikácii podozrivých potravín je ďalším krokom ich vyradenie z jedálnička približne na osem až dvanásť týždňov. Vylúčenie alebo eliminačná diéta dáva tráviacemu systému čas na oddych a črevá sa môžu zotaviť. Počas tejto fázy je obzvlášť prospešné podporiť črevá zdravými baktériami. Odborník na výživu Hammerl vysvetľuje: “Prospešné zárodky možno prijímať prostredníctvom probiotík, ktoré navrátia bakteriálnu flóru do rovnováhy. Mliečne a bifidobaktérie sa prirodzene nachádzajú v tráviacom trakte a sú zodpovedné za udržiavanie optimálnej funkcie nášho imunitného systému, odrážanie patogénov v črevách a vytváranie pevnej črevnej bariéry proti alergénom.” Najmä v prípade potravinovej intolerancie je dôležité dodať organizmu tieto prospešné baktérie a podporiť tak vlastnú črevnú flóru, keď je črevný mikrobióm oslabený. “Špeciálne viaczložkové probiotiká podporujú stavbu črevnej sliznice, potláčajú zápalovú reakciu a majú stabilizujúci účinok na imunitný systém,” zdôrazňuje Hammerl.
Ak je podozrenie na intoleranciu, najmä ak nedôjde k zlepšeniu, treba sa poradiť s lekárom. Možno vás odporučí k alergológovi alebo gastroenterológovi.
Po identifikácii pôvodcov by ste pri nákupe potravín mali vždy venovať pozornosť zloženiu. Je dobré vedieť: Alergénne zložky a prídavné látky, ktoré môžu vyvolať neznášanlivosť, musia výrobcovia uvádzať a zvyčajne sú vytlačené tučným písmom v zložení.
Typické príznaky potravinovej intolerancie
- Bolesť brucha a kŕče
- Porucha prehĺtania
- Plynatosť
- Opuchy
- Hnačka
- Bolesti hlavy
- Zápcha
- Kožné reakcie (dermatózy)
- Príznaky podobné astme
- Sčervenanie (začervenanie tváre a krku)
- Únava
- Vývojové poruchy u detí
Najdôležitejšie pravidlá stravovania pri intolerancii
| Intolerancia laktózy | Histaminová intolerancia | Celiakia |
|---|---|---|
| Vyhýbajte sa potravinám obsahujúcim laktózu: Mlieko a mliečne výrobky, syr, čokoláda, mliečna zmrzlina, hotové jedlá, pečivo (pozor na zloženie). | Vyhýbajte sa potravinám bohatým na histamín: Citrusové plody, ananás, jahody, orechy, paradajky, špenát, syr, čokoláda, alkohol, niektoré čaje. | Vyhýbajte sa potravinám obsahujúcim lepok: všetky výrobky obsahujúce pšenicu, raž, špaldu, zelenú špaldu, ovos, jačmeň, ako aj bežne dostupné pečivo, müsli, pivo. |
| Pri sójových, ryžových a mandľových nápojoch, ako aj pri kokosovom mlieku dbajte na zloženie na etiketách: laktóza je ako alergén vždy uvedená tučným písmom. | Obsah histamínu v čerstvo uvarenom jedle je výrazne nižší ako v ohriatom alebo konzervovanom jedle – heslom je čerstvé varenie! | Prírodné potraviny sú vhodnejšie ako polotovary a zložité jedlá. Hľadajte výrobky označené ako bezlepkové! |
| Napríklad ovčí syr, mozzarella a maslový syr obsahujú málo laktózy. | Vitamín B6 pomáha diaminooxidáze odbúravať histamín. Uistite sa, že máte dostatočný prísun vitamínu B6! | Alternatívami bežných obilnín sú ryža, kukurica, proso, quinoa, amarant a pohánka. |
