Hoci Akkermansia muciniphila je v skutočnosti jednou z baktérií, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v ľudskom čreve, táto gram-negatívna baktéria bola objavená až začiatkom roku 2000. Odvtedy čoraz viac štúdií ukazuje, aký význam má pre človeka. Je to preto, že tento zárodok je nevyhnutný na udržanie črevnej bariéry a zdá sa, že zohráva dôležitú úlohu pri rôznych ochoreniach, ako je metabolický syndróm, cukrovka alebo obezita.
Čo je to Akkermansia muciniphila?
Akkermansia muciniphila (A. muciniphila) je gram-negatívna baktéria, ktorá tvorí približne 3 – 5 % všetkých črevných baktérií. Patrí teda k tým druhom, ktoré sú kvantitatívne najviac zastúpené v ľudskom čreve. Po narodení začína kolonizovať črevo a už v prvom roku života dieťaťa dosahuje podobnú úroveň ako u dospelých. Včasná kolonizácia čreva pravdepodobne súvisí s jej prítomnosťou v materskom mlieku.
A. muciniphila je striktne anaeróbna, čo znamená, že netoleruje kyslík. Ako napovedá jeho názov, tento kmeň sa živí hlienom steny hrubého čreva, a tým stimuluje jeho neustálu regeneráciu. V dôsledku toho dochádza aj k podpore hustoty epitelových buniek produkujúcich hlien. Týmto spôsobom Akkermansia muciniphila významne prispieva k vitalite a udržiavaniu črevnej sliznice.
Ďalšou úlohou tejto baktérie je živiť iné bakteriálne druhy, napríklad Facalibacterium prausnitzii. Tento druh baktérie ďalej metabolizuje metabolické produkty, ktoré jej poskytuje A. muciniphila, na kyselinu maslovú (butyrát). A to je hlavný dodávateľ energie pre epitelové bunky čreva. Od svojho objavu začiatkom roku 2000 je A. muciniphila, podobne ako jej príbuzné druhy a celý črevný mikrobióm, predmetom intenzívneho výskumu. Štúdie totiž opakovane dokazujú, aký vplyv môže mať črevná flóra na pohodu a zdravie človeka a ako môžu rôzne ochorenia, ako napríklad metabolický syndróm, súvisieť s dysbiózou črevného mikrobiómu.
Súvislosť medzi chorobami a Akkermansia muciniphila
Vo všeobecnosti sa hustota kolonizácie A. muciniphila u jednotlivých osôb líši a zdá sa, že vplyv má aj vek. Okrem toho existujú dôkazy, že svoju úlohu môže zohrávať aj geografická poloha. Napríklad ľudia z južnej Číny majú nižšiu hustotu kolonizácie A. muciniphila ako Európania. Štúdie tiež ukazujú, že existuje súvislosť medzi počtom A. muciniphila a rôznymi chorobami. Napríklad u pacientov s chronickými zápalovými ochoreniami čriev, ako je ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, obezita alebo metabolické poruchy (napr. cukrovka 2. typu) alebo metabolický syndróm, sa zistilo, že počet baktérií je nižší ako u zdravých osôb.
Predpokladá sa, že nižší počet bakteriálnych kmeňov vedie k zvýšenej priepustnosti črevnej bariéry (priepustné črevo – Leaky gut), čím sa do krvnej plazmy môže dostať zvýšené množstvo zápalových faktorov, ako sú lipopolysacharidy (LPS). U detí s astmou sa tiež našlo menej A. muciniphila a Faecalibacterium prausnitzii ako u zdravých detí. V klinickej štúdii sa ukázalo, že podávanie A. muciniphila viedlo k zníženiu zápalových reakcií, ako aj k zlepšeniu funkcie pečene. Mnohé z testovaných osôb počas štúdie aj schudli, hoci nezmenili svoje stravovacie návyky a nehýbali sa viac ako predtým.
Ako môžem užívať A. muciniphila, kde sa nachádza?
Správna strava má pravdepodobne vplyv na počet baktérií A. muciniphila v ľudskom čreve. Zdá sa, že dostatok ovocia a zeleniny pozitívne ovplyvňuje ich rast, zatiaľ čo nezdravá strava s vysokým obsahom tukov vedie k zníženiu počtu baktérií.
Keďže baktéria je striktne anaeróbna, odumiera hneď, ako sa dostane do kontaktu s kyslíkom. Z tohto dôvodu a preto, že v súčasnosti neexistujú žiadne schválené prípravky Akkermansia muciniphila, je ťažké konzumovať baktériu ako probiotikum (t. j. v živom stave).
Rast baktérií je však možné podporiť správnymi potravinami. Najmä vláknina, ktorá sa dostáva do čreva nestrávená, môže pomôcť znížiť nedostatok A. muciniphila. Medzi obľúbené potraviny patrí psyllium, biela fazuľa, cícer, brokolica, šošovica a artičoky. Potraviny bohaté na polyfenoly (polyfenoly sú sekundárne rastlinné zlúčeniny), ako sú čučoriedky, bobule arónie, brusnice a orechy, tiež podporujú rast A. muciniphila. Pozitívny vplyv na rast môžu mať aj rybie oleje, či už z doplnkov stravy alebo z rýb, ako je losos, makrela, sleď alebo halibut.
Keďže priemerný Európan konzumuje príliš málo vlákniny (menej ako 30 g denne), existujú špeciálne kombinované prebiotiká, ktoré obsahujú obľúbené stravu “dobrých” črevných baktérií. Prebiotiká majú tú výhodu, že sa dostávajú do čreva nestrávené a môžu podporovať rast baktérií. Baktérie sa vám na oplátku odvďačia zvýšenou aktivitou a v dôsledku toho posilnenou črevnou bariérou.
