SK

Demencia a Alzheimerova choroba: Probiotiká môžu spomaliť zabúdanie

Demencia a Alzheimerova choroba

Ktorý deň je dnes? Kde to vlastne som? A kto je tá osoba, ktorá so mnou hovorí? Pacienti s demenciou často nedokážu odpovedať na tieto a mnohé ďalšie otázky, pretože ich choroba neodvratne postupuje. 10 % žien a 6 % mužov starších ako 65 rokov trpí čoraz častejším zabúdaním, pričom Alzheimerova choroba je s vekom čoraz častejšia. Skutočnosť, že črevo a mozog sú úzko prepojené, je už dlho známa, ale aký vplyv môže mať mikrobióm na Alzheimerovu chorobu? V tomto rozhovore odpovedá Prof. Dr. Dietmar Fuchs na tieto a ďalšie zaujímavé otázky.

 

Institut AllergoSan: Naša spoločnosť je čoraz staršia – a preto sa dá predpokladať, že v blízkej budúcnosti bude Alzheimerovou chorobou postihnutých čoraz viac ľudí. Môžete našim čitateľom stručne vysvetliť, čo znamená táto choroba?

Prof. Dr. Dietmar Fuchs: Alzheimerova demencia je pokročilé ochorenie mozgu, pri ktorom sa tento orgán doslova “rozpadá”: nervové bunky mozgu sa zmenšujú – a s nimi aj mentálne schopnosti. Spočiatku sa prejavuje len ľahkou zabúdavosťou, ale po rokoch môže viesť k tomu, že pacient stratí orientáciu v čase a mieste a dokonca prestane rozoznávať svojich blízkych. Alzheimerova demencia a demencia sa často používajú ako synonymá, ale tieto dva pojmy je potrebné od seba odlišovať: “Demencia” je súhrnný pojem pre tie ochorenia, ktoré sú sprevádzané znížením duševných schopností, a tým zhoršujú každodenný život pacientov. Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie; približne 60 % pacientov trpí čistou Alzheimerovou chorobou a približne 20 % zmiešanou formou, v ktorej je okrem iných foriem demencie prítomná aj Alzheimerova choroba. Alzheimerova choroba je charakteristická tým, že sa vyskytuje u ľudí starších ako 65 rokov, pričom počet postihnutých osôb s vekom rýchlo narastá, a špecifickými zmenami v mozgu: ukladanie bielkovín vedie k vzniku tzv. plakov, ktoré sa hromadia na vonkajšej strane nervových buniek a tiež krvných ciev v mozgu. To obmedzuje funkciu nervov, ako aj prísun kyslíka a energie do mozgu.

Institut AllergoSan: Máte doktorát z chémie a už 40 rokov sa okrem iného venujete imunitnému systému a laboratórnej diagnostike neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Ako presne váš výskum prispieva k lepšiemu pochopeniu Alzheimerovej choroby?

Prof. Dr. Dietmar Fuchs: Pri mnohých neurologických ochoreniach, ako je napríklad Alzheimerova demencia, sú hlavné príznaky, štádiá a priebeh ochorenia dokonale opísané a príčiny postupnej straty pamäti, konkrétne štrukturálne zmeny v mozgu, sú dobre známe. Často sa však predpokladá, že ochorenie sa vyvíja v orgáne, v ktorom dochádza k zmenám – v tomto prípade sa Alzheimerova choroba začína v mozgu. U pacientov s Alzheimerovou chorobou sa však nepozeráme na mozog, ale asi pred 20 rokmi sme začali s laboratórnou diagnostikou, okrem iného aj séra (poznámka: sérum je tekutá zložka krvi). Zaujímalo nás, či je možné identifikovať rôzne biomarkery alebo zložky séra, ktoré sú charakteristicky zmenené u pacientov s Alzheimerovou chorobou. Ukázalo sa totiž, že okrem iného sa zvyšuje hladina neopterínu a že zvýšená hladina neopterínu súvisí s horším poznávacím výkonom. Neopterín, signálna látka produkovaná niektorými bunkami imunitného systému (napr. fagocytmi alebo dendritickými bunkami), je tiež schopný ďalej stimulovať zápalové procesy v celom tele. Toto zistenie potvrdilo, že nadmerne aktívny imunitný systém môže zohrávať úlohu pri Alzheimerovej chorobe.

Institut AllergoSan: Je známe, že črevá sú dôležitým sídlom imunitného systému a rôznymi spôsobmi ho regulujú; nachádza sa v nich 80 % imunitných buniek tela. To naznačuje, že zvýšené imunitné parametre môžu byť spôsobené zmenami v mikrobióme a črevách. Aké ďalšie súvislosti vidíte medzi črevom a Alzheimerovou chorobou?

Existujú aj procesy mimo mozgu, ktoré spôsobujú závažné zmeny v organizme a môžu zohrávať úlohu pri vzniku alebo progresii Alzheimerovej choroby.

Prof. Dr. Dietmar Fuchs: V laboratóriu sme získali ďalšie zaujímavé poznatky, a to, že zvýšená hladina neopterínu, t. j. nadmerná aktivácia imunitného systému, je sprevádzaná zvýšenou degradáciou tryptofánu. Tryptofán je esenciálna aminokyselina, t. j. pre telo absolútne nevyhnutná, ktorá sa v nervovom systéme premieňa na neurotransmitery serotonín a melatonín. U pacientov s Alzheimerovou chorobou je v mozgu znížený najmä obsah posla serotonínu, čo sa dá logicky vysvetliť zvýšenou degradáciou jeho prekurzora tryptofánu. Znížený výskyt tryptofánu je okrem iného dôsledkom toho, že táto aminokyselina sa počas zápalových procesov stále viac rozkladá. Týmto spôsobom chce organizmus zabrániť množeniu patogénov. Tieto procesy sú vede známe už roky, ale naša výskumná skupina urobila objav, ktorý môže dať nový smer výskumu a terapii Alzheimerovej chorobe: Merali sme hladiny neopterínu a tryptofánu v krvi a v mozgovomiechovom moku. Tá sa nazýva aj “nervová tekutina”, vyplavuje sa okolo mozgu a miechy a v prípade Alzheimerovej demencie je to telesná tekutina, ktorá je v priamom kontakte s chorým orgánom. Ukázalo sa, že neopterín a tryptofán sú veľmi nerovnomerne rozložené v oboch telesných tekutinách – množstvo týchto dvoch látok je však vyššie v krvi ako v mozgu. Pre nás to bol prvý dôležitý dôkaz, že pri Alzheimerovej chorobe existujú procesy mimo mozgu, ktoré spôsobujú závažné zmeny v organizme a môžu zohrávať úlohu pri rozvoji alebo progresii Alzheimerovej choroby.

O tom, že črevo a mikrobióm sú dôležitými východiskovými bodmi, svedčí už len zmenená hladina tryptofánu: ľudské telo si túto esenciálnu aminokyselinu nedokáže vyrobiť samo. Preto musí byť buď dodávaný s potravou a vstrebávaný cez črevo – alebo produkovaný črevnými baktériami. Ak je funkcia čreva narušená alebo je narušené zloženie mikrobiómu, má to rozhodujúci vplyv na hladinu tryptofánu. Úloha čriev a mikrobiómu pri vzniku a rozvoji Alzheimerovej choroby však môže byť oveľa väčšia: Na základe zmenenej črevnej flóry a narušenej črevnej priepustnosti (pozn. zmenená priepustnosť črevnej steny, “deravé črevo”) môže v čreve vzniknúť tichý zápal, ktorý sa môže rozvinúť do systémového zápalu a podieľať sa aj na vzniku zápalových procesov v mozgu. Tieto zápaly vznikajúce v čreve, ktoré sa šíria do celého organizmu, by mohli ponúknuť aj vysvetlenie vysokej aktivity imunitného systému – a zároveň nový terapeutický prístup, napr. zlepšením črevnej flóry pomocou probiotík.

Institut AllergoSan: Spolu s profesorom Leblhuberom, renomovaným neurológom z Linzu, ste už publikovali niekoľko výskumných prác na tému Alzheimerovej demencie s ohľadom na laboratórne parametre mimo mozgu. V nedávnej štúdii uverejnenej v medzinárodne uznávanom časopise pre výskum Alzheimerovej choroby ste skúmali, aké účinky môže mať užívanie probiotík na pacientov s Alzheimerovou chorobou. Aké poznatky ste získali z tejto vedeckej práce?

Prof. Dr. Dietmar Fuchs: Analyzovali sme biomarkery imunitnej aktivácie, t. j. neopterín a tiež degradáciu tryptofánu, marker črevného zápalu (zonulín) a zloženie mikrobiómu v stolici približne 20 pacientov s Alzheimerovou chorobou pred a po tom, ako pacienti dostávali špeciálne protizápalové probiotikum počas štyroch týždňov. Po ukončení probiotickej liečby sme zistili, že hladina zonulínu sa znížila, čo svedčí o znížení črevného zápalu. Pozitívne bol ovplyvnený aj metabolizmus tryptofánu a okrem toho bolo zdokumentované zlepšenie zloženia črevného mikrobiómu: Preukázalo sa významné zvýšenie počtu Faecalibacterium prausnitzii, jednej z najdôležitejších protizápalových črevných baktérií.

Už teraz je možné uvažovať o tom, že probiotiká by mohli spomaliť progresiu zabúdania a predstavovať novú terapeutickú možnosť.

Naše zistenia z posledných rokov naznačujú, že zloženie mikrobiómu môže súvisieť s vývojom a najmä priebehom Alzheimerovej choroby. Samozrejme, že známe faktory, ako sú genetika a vek, budú mať vždy zásadný vplyv na Alzheimerovu demenciu, ale môžu existovať aj ďalšie kritériá, ktoré spôsobujú, že u niektorých jedincov sa choroba vyvinie skôr alebo rýchlejšie ako u iných. Vedecké dôkazy o presných súvislostiach medzi mikrobiómom a demenciou sa ešte len budú zisťovať v rozsiahlom výskume, ale už teraz je možné uvažovať o tom, že probiotiká môžu spomaliť progresiu zabúdania a poskytnúť novú terapeutickú možnosť.

Institut AllergoSan: Srdečná vďaka za tento zaujímavý rozhovor!

Obsah

OMNi-BiOTiC®
OMNi-BiOTiC Pro-Vi 5
OMNi-BiOTiC Pro-Vi 5
od 20,95 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® 10 AAD
OMNi-BiOTiC® 10 AAD
od 17,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® 6
OMNi-BiOTiC® 6
od 44,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® Active
OMNi-BiOTiC® Active
od 44,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® CAT & DOG
OMNi-BiOTiC® CAT & DOG
od 32,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® COLONIZE
OMNi-BiOTiC® COLONIZE
od 43,00 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® FLORA plus
OMNi-BiOTiC® FLORA plus
od 20,95 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® HETOX
OMNi-BiOTiC® HETOX
od 82,95 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® metabolic
OMNi-BiOTiC® metabolic
od 44,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® METAtox
OMNi-BiOTiC® METAtox
od 44,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® NA CESTY
OMNi-BiOTiC® NA CESTY
od 44,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® PANDA
OMNi-BiOTiC® PANDA
od 41,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® POWER
OMNi-BiOTiC® POWER
od 44,50 €
k produktu
OMNi-BiOTiC® STRESS Repair
OMNi-BiOTiC® STRESS Repair
od 10,95 €
k produktu