Kolonoskopia je jedným z najdôležitejších preventívnych vyšetrení na udržanie (črevného) zdravia a na včasné odhalenie zmien tkaniva – napr. aj rakoviny čriev. Napriek tomu, že technický a vedecký vývoj kolonoskopie urobil veľký pokrok, mnohí ľudia sa stále vyhýbajú vyšetreniu, ktoré je samo o sebe neškodné. Boja sa následných tráviacich ťažkostí a to je často dôvodom, prečo kolonoskopiu nepodstúpiť. Kolonoskopia sa však nepoužíva len na včasné odhalenie črevných ochorení – s ňou spojené nevyhnutné vyprázdnenie čriev môže mať aj veľký zdravotný prínos.
Názov kolonoskopia pochádza zo slov “colon” (= stredná časť hrubého čreva) a “skopia” (= pozrieť sa, preskúmať). História kolonoskopie sa začína v 60. rokoch 20. storočia, keď bol na univerzite v Tokiu vyvinutý prístroj na zobrazenie čreva zvnútra.
Počas kolonoskopie možno včas odhaliť a objasniť zápaly, polypy a zmeny tkaniva vrátane rakoviny čreva.
Približne pred 50 rokmi švajčiarsky gastroenterológ Peter Deyhle vyvinul postup na odstránenie črevných polypov počas kolonoskopie. Dnes sa toto preventívne vyšetrenie odporúča všetkým ľuďom vo veku okolo 50 rokov, aby sa zvnútra vyšetrilo hrubé črevo a tiež posledné centimetre tenkého čreva.
Pretože: lieky, priemyselné potraviny a stresujúce vplyvy prostredia, ale aj genetické predispozície môžu viesť k rôznym ťažkostiam. Počas kolonoskopie môže lekár nielen vyšetriť celé hrubé črevo, ale aj odobrať vzorky tkaniva a vykonať menšie zákroky.
Prečo je kolonoskopia taká dôležitá?
Kolonoskopia môže včas odhaliť a objasniť zápaly, polypy a zmeny tkaniva vrátane rakoviny čreva. Napriek tomu sa mnohí ľudia stále vyhýbajú tomuto dôležitému preventívnemu vyšetreniu. Vedeli ste, že až 89% Slovákov ignoruje pravidelné prehliadky hrubého čreva? Strach je však neopodstatnený, pretože kolonoskopiu vykonávajú len lekári so špeciálnym vzdelaním, zvyčajne gastroenterológ. Vo všeobecnosti je kolonoskopia bezpečný a bezbolestný zákrok s veľmi nízkym rizikom komplikácií – a je ukončená za menej ako pol hodiny. Alternatívne je možné vyšetriť črevo kapsulovou endoskopiou (prehltne sa malá kapsula so zabudovanou kamerou) alebo ho prezrieť zvonka pomocou počítačovej tomografie (CT) alebo magnetickej rezonancie (MRI). Tieto alternatívy sú však finančne a/alebo časovo náročnejšie – a na odber vzorky tkaniva alebo odstránenie polypov a podobne sa kolonoskopia vykonáva tak či tak – kolonoskopia je takpovediac účinné vyšetrenie 2 v 1.
Príprava na kolonoskopiu
Aby ste mali jasný pohľad na črevo, je potrebné ho úplne vyprázdniť. Na jednej strane si to vyžaduje krátky pôst, ktorý, ako sa dozviete neskôr, môže mať viacero výhod: 24 hodín predtým sa už nesmie konzumovať ťažko stráviteľná strava. Posledným tuhým jedlom je obed jeden deň pred kolonoskopiou. Odvtedy sa podáva len vývar, čaj a voda. Niekoľko dní predtým sa treba vyhýbať najmä potravinám obsahujúcim obilniny, pretože majú tendenciu lepiť sa na črevnú stenu. V prípade celkovej črevnej pomalosti môže byť vhodné začať s krátkodobou zmenou stravy ešte skôr.
Okrem toho je potrebná dôkladná očista čriev. Je to dôležité, pretože črevo sa dá spoľahlivo posúdiť len vtedy, keď je úplne prázdne. Na tento účel sa používa preháňadlo, tzv. črevná laváž – a okrem technického pokroku došlo aj tu k zlepšeniu: “Keď si spomeniem na dobu pred 30 rokmi, ľudia museli prísť skoro ráno alebo uprostred noci a vypiť šesť litrov vodného roztoku. Dnes je to obmedzené na približne dva litre rozložené na dva dni. To je už podstatne príjemnejšie,” vysvetľuje črevný špecialista Prof. Dr. med. Joachim Labenz z Diakonie Klinikum Jung-Stilling v Siegene.
Výrazné zníženie množstva preháňadiel, ktoré sa musia piť, zvýšilo akceptáciu zo strany pacientov. “Osobne to považujem za jednoznačný krok vpred, navyše máme teraz oveľa viac lekárov, ktorí sú veľmi kvalifikovaní a môžu čerpať z mnohých skúseností, čo výrazne znížilo riziko komplikácií.”
Samozrejme, celá príprava prebieha po úzkej konzultácii s ošetrujúcim lekárom. Lekár by mal byť informovaný aj v prípade, že pacient pravidelne užíva lieky, pretože laxácia môže ovplyvniť ich účinok. Niektoré lieky, napr. s obsahom látok na riedenie krvi, môže byť potrebné pred kolonoskopiou vysadiť.
Keď teda zvážite výhody a možné nevýhody kolonoskopie, príprava nie je až taká náročná a už vôbec by nemala byť prekážkou dať sa takto vyšetriť.
Postup kolonoskopie – neustály pokrok
Kolonoskopia je za normálnych okolností úplne bezbolestná. Pre mnohých ľudí je však príjemnejšie, ak vyšetrenie necítia. Určitá nehybnosť vyšetrovanej osoby je výhodná aj pre lekára, pretože mimovoľné alebo prudké pohyby by mohli viesť k drobným poraneniam. “Preto sa kolonoskopia v súčasnosti zvyčajne vykonáva s ľahkou sedáciou. To znamená, že samotné vyšetrenie už nie je pre pacienta nepríjemné,” dodáva gastroenterológ profesor Labenz.
Pri kolonoskopii sa osoba uloží do pohodlnej polohy na boku a potom sa kolonoskop, ktorý sa podobá tenkej ohybnej rúrke, zavedie do konečníka pomocou maziva. Do čreva sa vháňa vzduch, ktorý pomáha vyhladiť záhyby čreva, aby bolo možné lepšie vidieť aj tie najmenšie zmeny. Tu mnohí lekári, ako napríklad Prof. Dr. med. Labenz, používajú aj pokročilú alternatívu. “Ďalším vývojom, ktorý robí vyšetrenie pre pacienta pohodlnejším, je použitie CO2 namiesto izbového vzduchu. Telo odbúrava CO2 oveľa rýchlejšie. Preto už ľudia nemajú po vyšetrení také výrazné nafúknuté brucho, ktoré je pre mnohých veľmi nepríjemné. Vďaka použitiu CO2 sa to dá výrazne znížiť.”
High-tech podpora pre vyšetrenie all-in-one
Potom sa kolonoskopom, ktorý okrem iného umožňuje expozíciu a videoprenos, veľmi opatrne prejde celé hrubé črevo. Lekár všetko sleduje na monitore a skúma celú vnútornú stenu čreva. Po vyšetrení sa môže črevná sliznica podrobnejšie analyzovať pomocou zaznamenaných snímok. Ak sa na črevnej stene vyskytnú nejaké abnormality, lekár môže pomocou malých klieští okamžite odobrať vzorky a nechať ich vyšetriť v laboratóriu. Hlavnou úlohou kolonoskopie je najmä detekcia takzvaných polypov: tieto slizničné výbežky v (hrubom) čreve sú samy o sebe neškodné, ale môžu sa vyvinúť do rakoviny hrubého čreva. Preto sa odporúča ich včasné odstránenie.
“V detekcii polypov sme dosiahli veľký pokrok, na jednej strane vďaka zdokonalenej technológii a na druhej strane vďaka rastúcim skúsenostiam členov vyšetrovacieho tímu. V budúcnosti by sa mohla využívať aj umelá inteligencia. Stroje a programy, ktoré lekárovi pomôžu odhaliť veľmi malé polypy. Tým sa zvýši počet včas odhalených polypov, ktoré sa dajú preventívne odstrániť. Dokonca ani minimálne riziko pooperačného krvácania pri odstraňovaní polypov nie je problém, pretože krvácanie sa dá pomerne ľahko zastaviť.”
Na tento účel kolonoskop obsahuje malé slučky cez kanál, ktoré prechádzajú okolo polypov a oddeľujú ich. Aj to je zvyčajne úplne bezbolestné. Samotná kolonoskopia trvá zvyčajne menej ako pol hodiny a vykonáva sa ambulantne. Hospitalizácia je potrebná len vo výnimočných prípadoch. Po skončení vyšetrenia sa hadička opäť opatrne odstráni a ihneď je možné jesť a pokračovať v bežnom každodennom živote. Domov sa odporúča ísť len v sprievode známej osoby, pretože riadenie vozidla (auto, motorka, bicykel) nie je kvôli ľahkej sedácii povolené.
Čo má kolonoskopia spoločné s mikrobiómom?
Očista hrubého čreva dočasne vedie k výraznej zmene prirodzenej črevnej flóry. Keďže veda vie viac o ústrednom význame, ako aj citlivosti ľudského mikrobiómu, preháňadlá sa používajú šetrnejšie. Napriek tomu je črevná flóra počas prípravy na kolonoskopiu zlikvidovaná: Dočasne sa stratí dôležitá časť tých baktérií, ktoré sú zodpovedné za naše trávenie a imunitný systém – trávenie už nefunguje správne a neprítomnosť týchto prospešných baktérií umožňuje, aby sa v čreve rozmnožovali napríklad hnilobné zárodky. Po kolonoskopii môže trvať aj niekoľko týždňov alebo mesiacov, kým sa črevná flóra obnoví. Uvedená zmena mikrobiómu je po kolonoskopii badateľná až u 80 % pacientov: Takmer polovica z nich má nadúvanie, po ktorom nasleduje hnačka, bolesti brucha a zápcha – a práve tieto následky sú dôvodom, prečo mnohí odmietajú podstúpiť ďalšiu kolonoskopiu alebo takéto vyšetrenie vôbec nepodstúpia, ak im rodina a priatelia podrobne rozprávajú o ťažkostiach, ktoré sa u nich po tomto vyšetrení vyskytli.
Kolonoskopia: výhoda pre zdravie čriev
Kolonoskopia nie je len najdôležitejším preventívnym vyšetrením čriev: prípravné opatrenia môžu mať pre mnohých ľudí veľký zdravotný prínos. V čreve sú miesta, napríklad v divertikloch (pozn. preklenutie čreva smerom von, opak polypov) alebo v ústí slepého čreva, kde sa môžu týždne a dokonca mesiace hromadiť výkaly, ktoré hnijú a zaťažujú črevo a organizmus. Tieto zvyšky trávenia sa odstraňujú aj výplachom čriev. “Podľa mojich pozorovaní vždy platilo, najmä u pacientov s divertikulitídou, že príprava na kolonoskopiu im často prospieva. Mám pacientov, ktorí si túto prípravu dobrovoľne robia dvakrát ročne – bez kolonoskopie. Potom uvádzajú, že sa cítia oveľa lepšie niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov,” vysvetľuje odborník.
Probiotiká – ďalšie vylepšenie kolonoskopie?
Aj podľa Prof. Dr. med. Labenza má súvislosť medzi prípravou na kolonoskopiu, črevnou flórou a črevnými ťažkosťami veľký význam. Preto sa uskutočnila klinická štúdia: “Je úplne jasné, že kolonoskopia má zásadný vplyv na mikrobióm. A zdá sa, že má zmysel užívať probiotiká po kolonoskopii, aby sa zvýšila rozmanitosť, t. j. kvalita črevného mikrobiómu.
Preto sme počas štyroch týždňov skúmali, či pacienti mali po kolonoskopii ťažkosti a či sa to líšilo pri užívaní placeba od užívania probiotík. A skúmali sme zloženie črevnej flóry dnešnými modernými metódami, aby sme zistili, či má probiotikum vplyv na rozmanitosť mikrobiómu, t. j. na jeho diverzitu. Tá sa považuje za kvalitatívnu vlastnosť mikrobiómu: čím je rozmanitejší, tým ste zdravší.”
Výsledky tejto aktuálnej štúdie [1] nás nútia zdvihnúť hlavu a spozornieť: V probiotickej skupine bola tzv. alfa diverzita, t. j. rozmanitosť mikrobiómu v čreve príslušného pacienta, významne vyššia ako v skupine s placebom. Pozoruhodný bol aj výrazne zvýšený výskyt jedného z bakteriálnych kmeňov obsiahnutých v probiotiku.
Ak chce niekto po kolonoskopii urobiť niečo dobré pre seba a svoje zdravie, možno povedať: užívajte štyri týždne špeciálne probiotikum, pomôže to vašim črevám a mikrobiómu.
Čo je obzvlášť zaujímavé pre všetkých, ktorí sa doteraz vyhýbali kolonoskopii kvôli následným tráviacim ťažkostiam: V dôsledku užívania probiotík sa výrazne znížil počet dní so zápchou. Okrem toho bolo zaznamenaných výrazne menej dní s tráviacimi ťažkosťami, ako je hnačka alebo plynatosť.
“Ak chce niekto po kolonoskopii urobiť niečo dobré pre seba a svoje zdravie, možno povedať: užívajte štyri týždne špeciálne probiotiká, pomôžete svojmu črevu a mikrobiómu. To je určite záver, ktorý by som vyvodil z údajov tejto štúdie,” znie pozitívne zhrnutie profesora Labenza.
Zotavenie po kolonoskopii
- Doplnenie črevnej flóry po kolonoskopii – overené a prírodné
- So 6 vedecky kombinovanými kmeňmi baktérií, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudských črevách.
- Obzvlášť vysoká dávka – 18 miliárd baktérií na dennú dávku
Kolonoskopia – preventívne vyšetrenie čreva sa odporúča od 50. roku života. Pre jasný pohľad na vnútro čreva je potrebné ho vopred dôkladne vyčistiť vhodným roztokom. Tým sa tiež vyplavia dôležité črevné baktérie a cudzie zárodky. OMNi-BiOTiC® COLONIZE je nový začiatok pre črevá a dopĺňa črevnú flóru o 6 vedecky kombinovaných bakteriálnych kmeňov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudskom čreve. Užívanie OMNi-BiOTiC® COLONIZE sa odporúča po kolonoskopii a tiež po črevných kúrach alebo výplachu hrubého čreva po dobu minimálne 4 týždňov. Stačí užívať 1 vrecúško OMNi-BiOTiC® COLONIZE 2xdenne nalačno, napr. ráno pred raňajkami a večer pred večerou alebo pred spaním a črevo môže začať odznova.
Zdroje:
[1] Labenz, J. a kol. Viacdruhové probiotikum vykazuje pozitívny účinok na črevný mikrobióm a znižuje črevné symptómy po orálnom výplachu hrubého čreva pri skríningovej kolonoskopii: randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná multicentrická štúdia (COLONIZE). Z Gastroenterol. 60(08): 643-643 (2022) DOI 10.1055/s-0042-1755100
Stručný popis osoby:
Profesor Dr. Joachim Labenz: Profesor Dr. Joachim Labenz: súkromná gastroenterologická a hepatologická prax na Diakonie Klinikum Jung-Stilling, Siegen (D), emeritný riaditeľ I. lekárskej kliniky
