Takmer každá žena aspoň raz v živote prekoná vaginálnu infekciu. Nezriedka sa z nej – sprevádzanej zodpovedajúcimi príznakmi – stáva opakujúci sa alebo dokonca chronický stav. To znamená zníženú kvalitu života, niekedy stratu libida alebo dokonca neplodnosť. Optimálne zloženie vaginálnej flóry je preto rozhodujúcim predpokladom kvality života a zdravia ženy. Dôležitý vaginálny mikrobióm však vždy podlieha mnohým vplyvom a zmenám v zásade od narodenia až po pokročilý vek.
Zdravý vaginálny mikrobióm pozostáva prevažne z baktérií rodu Lactobacillus a funguje ako dôležitý ochranný štít proti infekciám v intímnej oblasti, napríklad proti bakteriálnej vaginóze (bakteriálna vaginálna infekcia), vaginálnym plesniam alebo infekciám močových ciest. Laktobacily sťažujú usídlenie patogénnych zárodkov: baktérie vaginálnej flóry metabolizujú glykogén, zásobnú formu sacharidov, na kyselinu mliečnu – preto sa nazývajú aj baktérie mliečneho kvasenia. Tento proces má význam pre udržiavanie kyslého pH 3,8 až 4,4 v pošve a vytvára prostredie, ktoré bráni rastu patogénnych zárodkov.
Vaginálna flóra sa formuje už od narodenia – vďaka črevným baktériám.
Skutočnosť, že práve oblasť ženských pohlavných orgánov je tak často napádaná plesňami a škodlivými baktériami, súvisí aj so ženskou anatómiou: Ženský pohlavný orgán je totiž jediným ľudským orgánom, ktorý má priame prepojenie zvonka dovnútra. Kým naše črevá sú chránené zvieračom a ucho a pľúca sú slepou uličkou, vagína je na druhej strane otvorená hlboko do tela. “To si vyžaduje špeciálne ochranné funkcie. Pošva je chránená tromi rôznymi vrstvami: prostredníctvom obrany baktériami kyseliny mliečnej na povrchu, samotným tkanivom a imunitným systémom za povrchom. Mikrobióm a imunitný systém pri tomto procese úzko spolupracujú,” vysvetľuje gynekologička Dr. Tarané Probst. Takže to, čo je už známe a dokázané v súvislosti s črevom, platí aj pre vagínu.
Ochranný štít od prvého dňa života
Vaginálna flóra vzniká už od narodenia – pomocou črevných baktérií (pozri obrázok). Ak sa pozriete na ženskú panvu v priereze, uvidíte, že análna oblasť alebo konečník, vaginálna oblasť a močové cesty nie sú uzavreté, ale otvárajú sa do otvorov. Medzi análnou a vaginálnou oblasťou sa nachádza “hlienová cesta”: Prostredníctvom tejto fyziologickej transportnej cesty sa laktobacily trvalo prenášajú z konečníka, ktorý slúži ako zásobáreň užitočných baktérií mliečneho kvasenia do pošvy. Toto úzke prepojenie medzi črevnou a vaginálnou flórou vysvetľuje, prečo faktory, ktoré narúšajú črevnú flóru, majú negatívny vplyv aj na vaginálnu flóru – a to ako je možné, že zdravá vaginálna flóra môže byť trvalo podporovaná prirodzeným orálnym príjmom probiotík.
Cisársky rez – nepriaznivý začiatok pre mikrobióm?
To, ako sa vyvíja črevná flóra a následne vaginálna flóra a imunitný systém dieťaťa, závisí okrem iného od narodenia. Ak sa deti nenarodia prirodzenou cestou a neprešli pôrodnými cestami, nie sú dostatočne kontaktované s vaginálnym mikrobiómom. Samozrejme, niekedy je cisársky rez nevyhnutný kvôli ochrane zdravia matky a dieťaťa – niet pochýb o tom, že tento spôsob pôrodu zachraňuje mnoho životov. Existuje však aj silná tendencia k plánovaným cisárskym rezom, pri ktorých sa od začiatku neuvažuje o prirodzenom pôrode, ale cielene plánuje cisársky rez: V Nemecku sa približne 30 % detí rodí cisárskym rezom.
“Okrem fyziologického stresu matky spôsobeného ranou, stresu z operácie a anestézie nedochádza pri cisárskom reze takmer k žiadnemu prenosu tak dôležitých baktérií. Dá sa to dokázať napríklad aj tým, že v črevách detí narodených cisárskym rezom sa nachádza viac kožných mikróbov. Nedostatok určitých baktérií, ktoré majú náš imunitný systém urobiť tolerantným voči určitým druhom mikroorganizmov, potom spôsobuje prehnanú reakciu imunitného systému, ktorá vedie ku kožným ochoreniam, ako je neurodermatitída a alergie. Ak matka dostáva ešte antibiotiká – ako je to bežné pri pôrode cisárskym rezom – zmenený mikrobióm sa prenesie prostredníctvom materského mlieka na dieťa. “Mikrobióm sa prenáša ďalej,” vysvetľuje Probst.
Hormonálny vývoj mení vaginálnu sliznicu
S nástupom puberty, a teda plodného veku, sa na vaginálnej sliznici vytvára niekoľko vrstiev buniek, a tak sa stáva hrubšou a silnejšou. Príroda rozmýšľa spolu s nami: Keďže ženy majú v prvej polovici života viac pohlavných stykov a v tejto fáze potrebujú silnejšiu ochranu ako pred pohlavnou zrelosťou, sliznica sa posilňuje. A baktérie mliečneho kvasenia sú tiež stimulované k zvýšenej aktivite, aby posilnili obranu: “Vplyvom estrogénu sa počas puberty ukladá viac glykogénu, čo je zase prospešné pre produkciu kyseliny mliečnej. Ak má však žena zníženú hladinu estrogénu – ako napríklad počas menopauzy – ukladá si menej glykogénu. V dôsledku toho zostáva v pošve menej dobrých baktérií. To možno pozorovať u pacientok, ktoré majú gynekologický nádor a dostávajú antihormonálnu liečbu. V dôsledku nízkej hladiny hormónov sa mení pokožka a sliznice v tele. Stávajú sa tenšími, rovnako ako vaginálna sliznica. A znižuje sa aj symbióza mikroorganizmov,” upozorňuje Probst. Rozdielne zloženie vaginálnej flóry v rôznych fázach života možno teda pripísať najmä vplyvu hormónov.
Večná téma vaginálnych infekcií
Vaginálne infekcie spôsobené kvasinkami alebo baktériami sa však nevyskytujú len v súvislosti so závažnými ochoreniami – v skutočnosti by vám o nich mohla niečo povedať takmer každá žena: V priebehu života 70-75 % žien aspoň raz postihne kvasinková infekcia a bakteriálnu vaginózu možno zistiť u 5 % žien (ktoré chodia na preventívne prehliadky) – počas tehotenstva sa frekvencia dramaticky zvyšuje na 7-22 %.
Príčiny sú rôzne: stres, oslabenie imunity, vaginálne výplachy a nadmerná intímna hygiena, pohlavný styk (najmä pri striedaní partnerov), hormonálne zmeny alebo diabetes mellitus. Všetky vedú k nerovnováhe vaginálnej flóry, pri ktorej sa znižuje počet baktérií mliečneho kvasenia. Jednou z najčastejších príčin je však pravdepodobne podávanie antibiotík, ktoré má za následok bakteriálnu vaginózu vyvolanú Gardnerella vaginalis (pozri obrázok na s. 13), Prevotella alebo Mycoplasma. Tu sa začína začarovaný kruh, pretože bakteriálna vaginóza sa často lieči antibiotikami a okrem choroboplodných zárodkov sa výrazne zníži aj počet prospešných baktérií mliečneho kvasenia. To uľahčuje opätovné osídlenie patogénmi, pretože ochranný štít v intímnej oblasti je masívne poškodený. Nie je preto prekvapujúce, že mnohé ženy musia bojovať s opakujúcimi sa ťažkosťami v intímnej oblasti: 60 % žien, ktorým bola diagnostikovaná bakteriálna infekcia, trpí príznakmi opäť najneskôr o šesť mesiacov.
Infekcie močových ciest (“infekcie močového mechúra”) sa opakovane vyskytujú u 25 % žien a často sa vyvinú do chronických ťažkostí. Patogénne zárodky sú mimoriadne kreatívne, pokiaľ ide o ich vlastné prežitie: vaginálna sliznica je často pokrytá tzv. biofilmom (pozri obrázok na s. 10). V tejto tenkej vrstve hlienu, ktorú tvoria samotné patogénne zárodky, sú tieto patogény prítomné vo vyšších koncentráciách a zároveň sú dobre chránené pred vlastným imunitným systémom a antibiotikami. Takýto biofilm následne podporuje opakovaný výskyt vaginálnych infekcií. Za opakované infekcie močového mechúra sú zodpovedné dva typy baktérií, a to Escherichia coli a Gardnerella vaginalis.
Patogénne baktérie sú veľmi kreatívne, pokiaľ ide o ich vlastné prežitie: vaginálna sliznica je často pokrytá tzv. biofilmom.
Tie prvé sa dostávajú do močových ciest cez pošvu a zahniezdia sa v stene močového mechúra. Tam sú tak dobre ukryté, že na ne nedokážu zaútočiť antibiotiká ani ich nedokáže odhaliť vlastná obranyschopnosť organizmu. Ak sa pridá baktéria Gardnerella vaginalis, baktérie E. coli sa opäť aktivujú a vyvolávajú zápaly v močových cestách.
Vystúpenie zo začarovaného kruhu infekcií vďaka probiotikám
Ako však môžu ženy prerušiť cyklus infekcií? Skutočnosť, že probiotiká zohrávajú dôležitú úlohu aj v oblasti vaginálneho zdravia, je dnes už dobre známa a uznávaná. Vedecká štúdia teraz skúmala vplyv viacdruhového probiotika na vaginálnu flóru, zatiaľ čo pacientky boli liečené na bakteriálnu vaginózu antibiotikami. Po štyroch týždňoch sa dosiahol výsledok, ktorý dáva nádej mnohým dlho trpiacim ženám: V skupine žien, ktoré dostávali placebo, sa u 38 % naďalej prejavovali príznaky bakteriálnej vaginózy – napriek liečbe antibiotikami. Na druhej strane, v skupine užívajúcej probiotiká ani jedna žena nemusela bojovať s opakujúcou sa infekciou. Vystúpenie zo začarovaného kruhu infekcií zlepší kvalitu života!
Súvisí spolu snaha otehotnieť
Bakteriálna kolonizácia zohráva zásadnú úlohu aj pri vzniku nového života: Dlho sa predpokladalo, že ženský pohlavný trakt je osídlený probiotickými baktériami “len” vo vagíne. Potom sa však zistilo, že aj v maternici sa nachádza mikrobióm. Existuje čoraz viac dôkazov, že tento mikrobióm môže zohrávať úlohu pri tom, či sa vajíčko v maternici uhniezdi alebo nie. Okrem toho počet prospešných baktérií významne prispieva k udržaniu tehotenstva alebo k zabráneniu potratu. V čase tehotenstva by mala byť pošva osídlená prevažne dobrými (mliečnymi) baktériami, aby bola schopná odraziť patogénne zárodky.
Aby však vôbec došlo k otehotneniu, musí čoraz viac párov hľadať pomoc vo forme umelého oplodnenia a tento trend stále stúpa. Preto sa skúmal vplyv zloženia mikrobiómu v maternici na úspešnosť implantácie pri umelom oplodnení. Zistilo sa, že mikrobióm maternice, v ktorom nedominujú laktobacily, negatívne vplýva na reprodukčné funkcie, a preto by sa to malo považovať za možnú príčinu neúspechu implantácie a straty tehotenstva. Vyplýva to zo záveru tejto štúdie.
Ďalšia štúdia sa zaoberala špecifickým vaginálnym mikróbom s názvom Ureaplasma parvum: ak je vaginálny mikrobióm prerastený týmto mikróbom, súvisí to okrem iného s neplodnosťou a s chorobami v čase pôrodu. V rámci tejto štúdie sa skúmala vaginálna flóra 80 neplodných žien pred a po štyroch týždňoch užívania viaczložkového probiotika: U žien, ktoré dostávali probiotikum, sa tento mikrób takmer nedal zistiť, na rozdiel od placebovej skupiny, v ktorej sa kolonizácia baktériou Ureaplasma parvum výrazne zvýšila. Patogénne zárodky boli teda vhodným probiotikom potlačené alebo sa výrazne zlepšilo zloženie vaginálnej flóry – jednoduchý spôsob podpory žien pri snahe otehotnieť.
Menopauza ovplyvňuje celý ženský mikrobióm
Jednou z najvýznamnejších zmien u žien je menopauza. Počas tejto fázy môže znížená produkcia estrogénov, androgénov a pod. spôsobiť výrazné psychické a fyzické príznaky, ako sú návaly tepla, poruchy spánku alebo strata libida. Menopauza však nenecháva bez následkov ani črevnú flóru. Zloženie črevných baktérií výrazne závisí od vplyvov prostredia, výživy, stresu, užívania antibiotík a hormónov. Črevná flóra tak vykazuje najväčšiu nestabilitu najmä v životných etapách s najväčšou dynamikou (detstvo, puberta, proces starnutia). “Vo vyššom veku sa mení najmä koncentrácia mikrobiómu. Množstvo baktérií sa jednoducho znižuje,” vie Dr. Probst. Okrem estrogénu sa počas menopauzy znižuje aj množstvo progesterónu, hormónu, ktorý okrem iného reguluje menštruačný cyklus a tehotenstvo. Znížená hladina progesterónu ovplyvňuje aj funkciu črevnej bariéry a môže ju narušiť.
Vaginálna flóra preto ovplyvňuje kvalitu života každej ženy od narodenia až po pokročilý vek – dôležitý dôvod, prečo sa o ňu dobre starať!
Okrem toho štúdie ukázali, že po menopauze je pomer Firmicutes-Bacteroidetes horší. Tieto pozorovania sa zhodujú so zvyšujúcim sa indexom telesnej hmotnosti mnohých žien v tejto fáze života, pretože baktérie Firmicutes sa považujú za “tučné baktérie” v črevách. Ďalšou zmenou v črevnom mikrobióme, ktorá sa prejavuje počas menopauzy, je znížená produkcia mastných kyselín s krátkym reťazcom, ktoré sa podieľajú na regulácii chuti do jedla a energetického metabolizmu. V priebehu života sa však nemenia len naše črevné baktérie, ale aj zloženie baktérií vo vaginálnej flóre.
Pred menopauzou je zdravá vaginálna flóra osídlená najmä laktobacilmi. Po nástupe menopauzy a poklese hladiny estrogénov sa znižuje množstvo glykogénu, čo má následne negatívny vplyv na rast laktobacilov a produkciu kyseliny mliečnej. V dôsledku toho sa mierne zvyšuje aj hladina pH v pošve. Znížený počet ochranných baktérií kyseliny mliečnej uľahčuje šírenie patogénnych zárodkov vo vaginálnej flóre: Výsledkom môžu byť príznaky v urogenitálnej oblasti, napr. svrbenie, zvýšené močenie alebo suchosť pošvy. Aj tu je dobré podporiť vaginálnu flóru probiotikami a doplniť dôležité laktobacily. Gynekologička Probst to odporúča aj svojim pacientkam v menopauze. “Ak je napríklad pošva veľmi suchá, často sa to týka aj čriev a vtedy sa imunitná ochrana všeobecne znižuje. Ak však ženy užívajú probiotiká, situácia sa často do týždňa zlepší.” Vaginálna flóra ovplyvňuje kvalitu života každej ženy od narodenia až po pokročilý vek – dôležitý dôvod, prečo sa o ňu dobre starať!
Dr. med. Tarané Probst vyštudovala humánnu medicínu a populačné lekárstvo a verejné zdravie na Lekárskej fakulte v Hannoveri a od roku 2014 pôsobí ako odborníčka v meste Leipzig.
