Štúdia v časopise Gut (2021; DOI: 10.1136/gutjnl-2020-323020)
Hongkong – Infekcia COVID-19 často spôsobuje zmeny v črevnej flóre – Štúdia v časopise Gut (2021; DOI: 10.1136/gutjnl-2020-323020).
COVID-19 je predovšetkým ochorenie dýchacích ciest. Koronavírus však môže infikovať aj bunky črevnej sliznice. Črevo je zároveň najväčším imunologickým orgánom tela, ktorého úlohou je kontrolovať črevné baktérie. Keďže pri ťažkej forme COVID-19 často dochádza k nadmernej aktivite imunitného systému, je možné predpokladať vplyv črevnej flóry.
.
Tím pod vedením Siew Ng z Čínskej univerzity v Hongkongu preto geneticky analyzoval vzorky stolice od 100 pacientov, ktorí sa na jar liečili na COVID-19 v univerzitnej nemocnici. U 41 pacientov bolo vyšetrených niekoľko vzoriek stolice. Medzi nimi bolo 27 pacientov, ktorí ešte do 30 dní po prepustení odovzdali vzorky stolice. Výskumníci vykonali sekvenáciu DNA obsiahnutej vo vzorkách stolice, na základe ktorej je možné určiť typ a relatívne množstvo jednotlivých črevných baktérií.
Porovnanie mikrobiómov 78 dospelých, ktorí boli vyšetrení pred pandémiou, ukázalo jasné rozdiely. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že pacienti boli liečení antibiotikami (čo sa stávalo hlavne na začiatku pandémie). Mikrobióm pacientov s COVID-19, ktorí nedostávali antibiotiká, však tiež vykazoval jasné odchýlky.
Pacienti s COVID-19 mali v črevách vyšší počet druhov Ruminococcus gnavus, Ruminococcus torques a Bacteroides dorei ako ľudia bez infekcie. Naopak, iné baktérie, ako napríklad Bifidobacterium adolescentis, Faecalibacterium prausnitzii a Eubacterium rectale, sa vyskytovali menej často. Najmä nižší počet F. prausnitzii a Bifidobacterium bifidum bol spojený s ťažkým priebehom – po zohľadnení užívania antibiotík a veku pacienta. Podiel týchto pacientov zostal nízky aj vo vyšetrených vzorkách po skončení infekcie.
Zloženie črevnej flóry čiastočne súviselo aj s hladinou zápalových parametrov, ako sú CXCL8, CXCL10, IL-10 a TNFalfa, ako aj s laboratórnymi hodnotami CRP, LDH a pečeňových enzýmov, ktoré poukazujú na závažný priebeh ochorenia. Výsledky nemôžu preukázať príčinnú súvislosť, ale sú podnetom na zamyslenie. Mohlo by narušenie črevnej flóry, ktoré bolo čiastočne spôsobené tým, čo dnes považujeme za zbytočnú liečbu antibiotikami, byť čiastočne zodpovedné za prehnanú reakciu imunitného systému? A mohla by byť táto porucha, ktorá bola zistiteľná aj po skončení ochorenia, príčinou následkov infekcie, známych ako “dlhý COVID”?
Niektorí odborníci, ktorých oslovilo Media Sience Center, si myslia, že je to možné. Angus Dalgleish z Londýnskej univerzity pripomenul, že nedávne štúdie ukázali, že črevná flóra má vplyv na účinnosť imunoterapie rakoviny. Graham Rook, emeritný profesor na University College London, podporil štúdie o prínosoch transplantácie stolice pri “dlhom COVIDe” -(“Long COVID”).
Tieto súvislosti poukazujú na to, že ľudia s obezitou, cukrovkou alebo inými rizikovými faktormi COVID-19 majú tiež vyššiu pravdepodobnosť narušenej črevnej flóry. © rme/aerzteblatt.de
