Napríklad nedávna štúdia uskutočnená vo Švédsku na univerzite v Lunde zistila, že nevyvážená, dysbiotická črevná flóra môže urýchliť progresiu Alzheimerovej choroby. Štúdia, ktorá bola uverejnená v časopise SCIENTIFIC REPORTS 8. februára 2017, ukázala, že myši s Alzheimerovou chorobou majú iný bakteriálny profil čriev ako zvieratá bez tohto ochorenia.
Je však známe, že zloženie črevnej flóry môže byť ovplyvnené aj typom stravy a životným štýlom. To naznačuje, že strava šetrná k črevám by mohla zohrávať dôležitú úlohu v prevencii jednej z najobávanejších chorôb v západnom svete. „Alzheimerovej chorobe sa dá predchádzať a v blízkej budúcnosti budeme pravdepodobne schopní vypracovať stravovacie odporúčania na jej prevenciu,“ hovorí autorka štúdie Dr. Frida Halleniusová z Univerzitného centra potravín pre zdravotníctvo v Lunde. Už teraz sa odporúča „starať sa“ o svoje črevné baktérie konzumáciou čo najväčšieho množstva vlákniny – celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny.
Halleniusov tím v novej štúdii preukázal priamu príčinnú súvislosť medzi črevnými baktériami a Alzheimerovou chorobou. Keď boli myši bez zárodkov kolonizované baktériami z Alzheimerovej choroby, tiež sa u nich vytvorili mozgové plaky typické pre Alzheimerovu chorobu. Keď však boli tie isté myši bez baktérií osídlené baktériami zdravých jedincov, vytvorilo sa u nich podstatne menej plakov.
Úzky vzťah medzi Alzheimerovou chorobou a črevnou flórou
Beta-amyloidové plaky medzi nervovými bunkami sú najdôležitejším markerom tejto choroby. Ide o „lepkavé“ proteínové komplexy, ktoré sa hromadia medzi neurónmi, bránia prenosu signálov a v konečnom dôsledku vedú k úhynu postihnutých buniek. „Zatiaľ nevieme presne, ako môžu baktérie ovplyvniť funkciu mozgu, ale pracujeme na tom,“ hovorí Hallenius. „Predpokladáme, že niektoré baktérie ovplyvňujú regulačné T-bunky v tráviacom trakte, ktoré následne riadia zápalové procesy v črevách aj v celom tele – vrátane mozgu.“
„Črevná flóra je úzko prepojená s imunitným systémom, pretože väčšina imunitných buniek tela sa nachádza v tráviacom trakte,“ dodáva Hallenius. A ďalej: „Všetko, čo sa deje v črevách, môže mať vplyv na imunitný systém. Zmenou zloženia črevnej flóry automaticky meníte reakciu imunitného systému hostiteľa.“
Výsledky naznačujú, že Alzheimerovu chorobu možno ovplyvniť vo väčšej miere, ako sa doteraz odborníci na zdravie domnievali. Zloženie črevnej flóry je podmienené kombináciou genetiky a faktorov životného štýlu. Strava, cvičenie, stres a vystavenie toxínom rovnako ovplyvňujú bakteriálny mikrobióm.
Vedci teraz začínajú hľadať spôsoby, ako zabrániť vzniku ochorenia alebo aspoň upraviť jeho priebeh, a to tak, že sa zamerajú na črevnú flóru čo najskôr. Zatiaľ sa za jednoduchý a bezpečný spôsob zlepšenia zloženia mikrobiómu jednotlivca považuje konzumácia plnohodnotnej stravy, ktorá je čo najviac vegetariánska, a dopĺňanie vhodných probiotík.
Táto štúdia však nie je prvou, ktorá poukazuje na užšie prepojenie medzi črevnými baktériami a Alzheimerovou chorobou. Článok v časopise Frontiers in Cellular Neuroscience z roku 2014 uvádza 10 rôznych spôsobov, ako môže črevná flóra ovplyvniť vznik Alzheimerovej choroby, od niektorých hubových a bakteriálnych infekcií až po zvýšenú priepustnosť hematoencefalickej bariéry. „Podiel drobných mikroorganizmov na celom rade dôležitých fyziologických a neurobiologických aspektov sa len pomaly rozpoznáva v plnom rozsahu,“ píšu autori štúdie.
ZDROJ: http://www.huffingtonpost.com/entry/gut-bacteria-alzheimers_us_589e0e09e4b03df370d628be
