Mali sme tú česť urobiť rozhovor s Prof. Dr. Andreasom Michalsenom na tému “Pôst”. Prof. Dr. Michalsen je vedúcim oddelenia naturopatie v nemocnici Immanuel v Berlíne a profesorom klinickej naturopatie na Charité a zároveň svetovo uznávaným pôstnym “guru”. Jeho podpis nesie aj koncepcia nášho partnerského zariadenia Kurhaus Marienkron, ktoré tiež stavia črevo do centra zdravia.
Čo je pôst?
Institut AllergoSan: Najprv by sme sa chceli opýtať: Čo pre znamená pôst a v akom momente je pôst naozaj pôstom?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Pôst je pre mňa neoddeliteľnou súčasťou optimálnej prevencie a starostlivosti o zdravie: pôst a stravovanie patria k sebe, rovnako ako cvičenie a odpočinok. Z biologického a evolučného hľadiska je táto súhra pre naše telo úplne prirodzená a jednostrannosť je skôr nepriaznivá. Pri odpovedi na otázku “Kedy je pôst naozaj pôstom?” môžeme vziať do úvahy definície medzinárodnej vedy, najmä pre najznámejšie a najpopulárnejšie formy, prerušovaný pôst a liečebný pôst. Prerušovaný pôst sa začína po 12 hodinách a liečebný od 5 dní. V širšom zmysle však možno za pôst považovať už to, ak sa niekto rozhodne zdržať sa alkoholu, živočíšnych produktov a cukru počas 7 dní – aj to už má určite určitý charakter pôstu, ale samozrejme nie rovnaký účinok ako medicínsky definovaný pôst.
Institut AllergoSan: Čo robí pôst s telom a aký význam má pôst konkrétne pre naše črevá? Má pôst vplyv aj na črevnú flóru?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Mnohé systémy nášho tela (najmä srdce, krvný obeh a imunitný systém) sú preťažené neustálym jedením a sedením a len vďaka pôstu sa môžu zregenerovať a takpovediac vrátiť do normálu, do svojho štandardného nastavenia. Pôst teda prináša zásadnú zmenu v metabolizme tela. Vo vede sa to nazýva “metabolický prepínač”. Telo zmobilizuje všetky svoje možnosti, aby rozkladom tukov okamžite zabezpečilo potrebnú energiu pre mozog, orgány a svaly. To si však vyžaduje presne vyladený a rozsiahly riadiaci program, ktorý je iniciovaný mnohými hormónmi a poslami signálov. V prípade čreva je to pomerne jednoduché: najprv sa mu uľaví, sliznica sa môže zregenerovať a nanovo vytvoriť a mikrobióm si môže nájsť cestu späť k svojmu pôvodnému, optimálnemu zloženiu. Abstinencia od jedla teda znamená pre črevo priaznivú príležitosť na regeneráciu. Medzitým už prebehli tri veľké štúdie, ktoré všetky ukazujú, že po liečebnom pôste dochádza k celkovému zlepšeniu zloženia črevnej flóry, zvyšuje sa bakteriálna diverzita a baktérie, o ktorých je dnes známe, že majú priaznivý vplyv na zdravie čriev (napr. bifidobaktérie), sú prítomné vo výrazne väčšom počte.
Ako môže pôst ovplyvniť zdravie čriev?
Institut AllergoSan: Téma stravovania je v súčasnosti veľmi diskutovaná – ešte intenzívnejšie počas pôstu – a často sa hovorí: “Ste to, čo jete”. Čo na to hovoríte vy? Môže mať strava vplyv aj na vlastný klinický obraz?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Problematika stravovania je módnou témou. Podľa môjho názoru však celkom oprávnene, pretože výživa je najväčším biochemickým vplyvom, ktorý na naše telo počas celého života pôsobí. Musíme sa stravovať denne, celoživotne alebo cielene postiť a prvkov, ktoré nám dodáva zdravie podporujúce alebo zdravie poškodzujúce, je toľko, že dnes takmer všetci vedci predpokladajú, že výživa je najrozhodujúcejším faktorom prevencie hlavných a početných chronických ochorení našej civilizácie. Novinkou je, že v súčasnosti vnímame stravu aj ako súčasť celostnej terapie. Dnes vieme, že napríklad cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak alebo niektoré zápalové ochorenia sa dajú liečiť vhodnou výživovou terapiou.
Institut AllergoSan: Práve ste spomenuli chronické ochorenia. Počet chronických ochorení, ako aj chronických zápalových črevných ochorení z roka na rok stúpa. Aké dôvody považujete za rozhodujúce pri tomto vývoji, je to aj stravovanie?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Existuje mnoho dôvodov, prečo počet chronických ochorení, ktoré možno ovplyvniť výživou, narastá. Celkovo je značná časť chronických ochorení spôsobená nepriaznivým životným štýlom alebo k nemu aspoň prispieva. Životný štýl len čiastočne zodpovedá biologickým požiadavkám na zdravé telo. Moderná medicína je úspešná najmä v akútnej a urgentnej liečbe. Veda však čoraz viac uznáva, že chronické ochorenia majú menej spoločného s genetikou, ale sú z veľkej časti dôsledkom nepriaznivého životného štýlu. To následne viedlo k poznaniu, že výživové terapie opäť získavajú v medicíne oveľa väčší význam. A to bolo ešte podporené čoraz väčším počtom vedeckých publikácií, ktoré tento význam zdôvodňovali. Okrem toho môžu byť faktorom aj environmentálne faktory, ako napríklad zvyšujúca sa vystavenosť pesticídom, látkam v životnom prostredí a psychickému stresu. Táto kombinácia môže z celku vytvoriť veľmi nebezpečnú “toxickú” zmes, v ktorej je organizmus v konečnom dôsledku preťažený a vznikajú poruchy metabolizmu, čo môže v konečnom dôsledku vyústiť aj do prejavov metabolických a autoimunitných ochorení.
Institut AllergoSan: Už na začiatku ste spomenuli prerušovaný pôst: “Existujú nejaké špeciálne formy pôstu, ktoré môžete odporučiť? Čo si myslíte o “prerušovanom pôste“?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Odporúčam 3 formy pôstu: Po prvé, klasický terapeutický pôst, buď vo forme Buchingerovej techniky, alebo vo forme metódy F. X. Mayra. Po druhé, odporúčam mierne vyšší kalorický, modifikovaný pôst, pri ktorom sa denne podávajú vegánske jedlá s nízkym obsahom cukru v energetickom množstve 400 – 600 kcal. V Amerike sa to nazýva aj diéta imitujúca pôst. Zdá sa, že to funguje takmer rovnako dobre ako klasický pôst. Po tretie, odporúčam prerušovaný pôst: 14/10 alebo 16/8 – to znamená jesť maximálne v rozmedzí 10 alebo 8 hodín a tých 14 až 16 hodín neprímať žiadnu potravu.
Ako si zjednodušiť pôst?
Institut AllergoSan: Mnohí ľudia považujú pôst za ťažký a po niekoľkých dňoch to vzdajú. Máte nejaké tipy, ako vydržať v pôste dlhšie?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Pôst je jednoduchší a dlhší, ak ho držíte v skupine. V zásade sa zvyčajne vyskytujú takzvané “pôstne krízy” v prvý alebo druhý deň pôstu a niekedy aj medzi piatym a siedmym dňom, t. j. v dňoch, ktoré bývajú spojené s horším zdravotným stavom. Na začiatku pôstu sú typické bolesti hlavy a chrbta. Tu môže pomôcť dodatočná motivácia a podpora v skupine. Vďaka digitálnym možnostiam počítačov a smartfónov možno v súčasnosti takéto skupiny vytvárať aj prostredníctvom aplikácií. Pri dlhších pôstoch, t. j. dlhších ako 7 dní, by sa však dĺžka trvania mala konzultovať s lekárom alebo terapeutom.
Institut AllergoSan: V ktorom momente je pôst skutočne potrebný? A čo môžem od pôstu očakávať pre svoj organizmus?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Pôst je veľmi účinnou metódou prevencie a v konečnom dôsledku je vhodný takmer pre každého. Existuje len niekoľko kontraindikácií, ktoré je potrebné zvážiť. Postiť by sa nemali deti, dospievajúci, tehotné ženy, dojčiace ženy a ľudia s poruchami príjmu potravy, ako je anorexia alebo bulímia. Pôstu by sa mali zdržať aj ľudia so žlčovými kameňmi alebo dnou. Inak si takmer každý môže zlepšiť svoje zdravie prostredníctvom priaznivých účinkov pôstu.
Institut AllergoSan: Vo svojej knihe “Liečenie silou prírody” opisujete rôzne stratégie pre zdravý život – akú úlohu v ňom zohráva pôst?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Pôst je len jednou zo skvelých metód na udržanie zdravia, ďalšími sú: zdravá strava, príroda a pobyt na čerstvom vzduchu, dostatok tekutín, liečivé rastliny, cvičenie a šport, ako aj meditácia a joga. Dôležité je rozvíjať všímavosť, ktorá spočíva v tom, že venujeme viac pozornosti signálom vlastného tela. Výzva je jasná: “Nečakajte, kým vaše telo zatiahne záchrannú brzdu, ale začnite preventívne – pôst je toho nevyhnutnou súčasťou!”
Institut AllergoSan: Môžete na záver stručne vysvetliť najdôležitejšie poznatky z vašej knihy “Liečenie výživou” o pôste?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Najnovšie zistenia by som chcel zhrnúť takto: Je čoraz jasnejšie, že pôst sa dá terapeuticky využiť aj pri ochoreniach, pri ktorých by sme ešte pred niekoľkými rokmi pred pôstom skôr varovali. Ide napríklad o chemoterapiu pri rakovine, chronické zápalové ochorenia čriev, ale aj neurologické ochorenia, ako je skleróza multiplex alebo Parkinsonova choroba. Všetky tieto ochorenia si však vyžadujú špecifické úpravy a dobré vedecké poznatky, aby bolo možné ideálne využiť pozitívne aspekty pôstu. Druhým dôležitým zistením je, že obdobie po pôste má obrovský význam. To znamená, že by po ňom malo nasledovať koordinované stravovanie, ideálne v kombinácii s cielenou probiotickou liečbou na vybudovanie črevnej flóry.
Institut AllergoSan: Hovorí sa, že mikrobióm zohráva ústrednú úlohu vo všetkom. Nielen vo výžive, ale aj vo všeobecnosti pre zdravie nášho tela. Čo si myslíte o dodatočnom užívaní pro & prebiotík na podporu mikrobiómu?
Prof. Dr. Andreas Michalsen: Náš mikrobióm je fascinujúca oblasť výskumu. Už sa dokázalo, že mnohé neurologické a autoimunitné ochorenia sú spôsobené takzvanou “dysbiózou” mikrobiómu, teda nepriaznivou zmenou zloženia črevnej flóry. Napriek tomu sme stále na úplnom začiatku otázky, ako možno zabrániť vzniku mnohých ochorení v počiatočnom štádiu. V súčasnosti je však známe, že mikrobióm je v tomto procese veľmi dôležitý – t. j. treba mu venovať pozornosť. V strave treba venovať pozornosť vláknine, zelenine, ovociu a správnemu prežúvaniu. A tu môže byť veľmi užitočná podpora mikrobiómu užívaním moderných pro- a prebiotík, ktoré cielene podporujú rast správnych baktérií. V budúcnosti bude terapia celého radu ochorení s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvňovať mikrobióm už v počiatočnom štádiu.
Prof. Dr. med. Andreas Michalsen
Prof. Dr. med. Andreas Michalsen je vedúcim lekárom oddelenia naturopatie v Nemocnici Immanuel v Berlíne a držiteľom dotovanej profesúry pre naturopatiu na Charité University Medicine v Berlíne.
