Halitóza, ľudovo nazývaná „zápach z úst“, je zvyčajne definovaná ako nepríjemný zápach vychádzajúci z ústnej dutiny. Halitóza je tretím najčastejším ochorením pacientov, ktorí sa obracajú na zubného lekára, a je na treťom mieste za zubným kazom a parodontitídou. Podľa epidemiologických štúdií je priemerná prevalencia zápachu z úst v západnej populácii 25 až 50 %.
Ľudia majú silnú potrebu sociálnej interakcie a v dnešnej spoločnosti pripisujú čoraz väčší význam svojmu osobnému imidžu. Zlý dych má výrazný vplyv na každodenné pracovné a spoločenské aktivity ľudí, ktorí sú ním postihnutí a môže dokonca viesť k psychickým problémom, ako sú úzkosť, depresia a sociálna izolácia. Z klinického hľadiska sa zápach z úst delí na halitózu, pseudohalitózu a halitofóbiu, strach zo zápachu z úst. Posledné dva typy súvisia s duševnými chorobami. Jedine skutočný zápach z úst – halitóza je spôsobený patologickými a fyziologickými faktormi. Patrí sem intraorálna halitóza a extraorálna halitóza, pričom prvá z nich predstavuje 80 – 90 % prípadov. Najdôležitejším etiologickým, t. j. patogénnym faktorom pravého až hnilobného zápachu z úst sú prchavé zlúčeniny síry (VSC), ktoré produkujú ústne baktérie prostredníctvom komplexných interakcií mikróbov so substrátom a mikroorganizmov s mikróbmi a prostredníctvom hnilobných procesov organických substrátov v ústnej dutine, vyvolaných nedostatočnou ústnou hygienou, povlakom jazyka a parodontitídou.
Za charakteristické parametre a markery hnilobného zápachu z úst sa považujú najmä sírovodík (H2S), metylmerkaptán (CH3SH) a dimetylsulfid (C2H6S). V súčasnosti je známe, že mikroorganizmy ako Fusobacterium nucleatum, Porphyromonas gingivalis, Prevotella intermedia, Prevotella nigrescens a Treponema denticola sa preukázateľne podieľajú na vzniku ochorenia ďasien a podporujú tak produkciu zlúčenín síry. Niektoré štúdie kombinujúce sekvenovanie génov a metabolomické analýzy zistili, že bakteriálne zloženie, diverzita a metabolická aktivita skupiny trpiacej zápachom z úst sa výrazne líšili od zloženia kontrolnej skupiny. Pri tom všetkom sa zdá, že anaeróbne prostredie v ústach zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku zápachu z úst. Z tohto dôvodu by malo byť možné prispieť k zníženiu hladiny VSC, a tým aj k liečbe halitózy, obnovením bakteriálnej rovnováhy medzi aeróbnymi a anaeróbnymi zárodkami v zložení ústneho mikrobiómu.
Súčasné spôsoby liečby hnilobného zápachu z úst zahŕňajú mechanické čistenie (odstraňovanie zubného kameňa a oškrabávanie jazyka) a farmakologickú liečbu (antibiotiká a ústne vody). Mechanická liečba je však často nepríjemná, dokonca aj keď ju vykonáva zubný lekár. Ale aj farmakologická liečba, hoci sa zvyčajne používa len krátkodobo, je zvyčajne spojená s množstvom nepríjemných vedľajších účinkov vrátane výskytu premnoženia baktérií (dysbakteriózy) a zmeny farby jazyka a zubov. Preto sa neustále pracuje na vývoji nových metód s menšími vedľajšími účinkami, aby sa účinne liečil zápach z úst. V poslednom čase sa ako úplne nový terapeutický prístup využíva pozitívny účinok vybraných „dobrých“ = probiotických baktérií. Tie ako živé mikroorganizmy môžu mať pri podávaní v primeranom množstve pre hostiteľa významný prínos. Ich priaznivé účinky sa týkajú predovšetkým ovplyvňovania lokálneho mikroprostredia, a tým zabraňujú adhézii patogénov a potláčajú ich rast prostredníctvom vylučovania bakteriocínov.
V poslednom čase sa v ústnej dutine čoraz častejšie používajú aj probiotiká, ako sú Lactobacillus reuteri a bifidobaktérie. Z roka na rok je dokonca čoraz viac dôkazov, že kontinuálne podávanie probiotických baktérií má výrazne pozitívny vplyv na zloženie biofilmu v ústnej dutine. Probiotiká sa preto už úspešne používajú pri liečbe ochorení parodontu a peri-implantátov, zubného kazu, orálnej kandidózy a zápalu ústnej sliznice, ktorý je často vedľajším účinkom rádiochemoterapie. V súčasnosti sa však probiotiká uvádzajú aj ako alternatívna stratégia na zmiernenie zápachu z úst. Prvý systematický prehľad uverejnený v roku 2019 však ukázal, že probiotická liečba zápachu z úst je stále spojená s nedostatočnými dôkazmi na konkrétne odporúčanie. To viedlo k potrebe vykonať cielenú analýzu terapeutického účinku probiotík pri liečbe halitózy. Systematický prehľad všetkých existujúcich štúdií na túto tému vykonaný o tri roky neskôr ukázal, že už osvedčené probiotiká, ako sú Lactobacillus salivarius, Lactobacillus reuteri, Streptococcus salivarius a Weissella cibaria, môžu skutočne zmierniť zápach z úst znížením koncentrácie zapáchajúcich zlúčenín síry, a to aspoň krátkodobo, ale ani vtedy nebol zistený trvalý účinok na hlavnú príčinu zápachu z úst, a to tvorbu zubného povlaku a povlaku na jazyku.
Bakteriálny kmeň známy ako Streptococcus salivarius K12 sa však už ukázal ako potenciálne sľubná výnimka z tohto obmedzenia, hoci zatiaľ len v laboratóriu. Pomocou aktívne vylučovaných toxických bakteriocínov táto probiotická baktéria potláča rozmnožovanie Porphyromonas gingivalis, jednej z hlavných príčin vzniku biofilmového plaku v hlbších anaeróbnych ďasnových vreckách ústnej dutiny, kde sa tiež produkuje zďaleka najväčšie množstvo plynných zlúčenín síry. Dôkaz: ak sa oba druhy kultivujú spoločne v laboratóriu (obrázok vpravo) na špeciálnej kultivačnej platni (BHI) pripravenej na tento účel, počet zárodkov patogénnej gingivalis sa výrazne a trvalo zníži v porovnaní s individuálnou kultúrou patogénu (obrázok vľavo):
Cieľom budúceho výskumu v tejto oblasti bude preto preniesť preukázané pozitívne účinky S. salivarius K12 na ústny mikrobióm do každodennej klinickej praxe v čo najširšom rozsahu. Prvé kroky boli urobené a ďalšie budú nasledovať, aby sa konečne podarilo odstrániť neliečiteľnosť nepríjemnej spoločenskej záťaže v podobe hnilobného zápachu z úst. V každom prípade to prospeje aj celkovému zdraviu našich zubov, ktoré, dúfajme, budú môcť čoskoro opäť žiariť svojou najkrajšou bielou farbou a to u všetkých ľudí.
Zdroje:
Bosy, A. (1997). Oral malodor: philosophical and practical aspects. J Can Dent Assoc, 63(3), 196-201.
Yoo, J. I., Shin, I. S., Jeon, J. G., Yang, Y. M., Kim, J. G., & Lee, D. W. (2019). The Effect of Probiotics on Halitosis: a Systematic Review and Meta-analysis. Probiotics Antimicrob Proteins, 11(1), 150-157.
Huang, N., Li, J., Qiao, X., Wu, Y., Liu, Y., Wu, C., & Li, L. (2022). Efficacy of probiotics in the management of halitosis: a systematic review and meta-analysis. BMJ Open, 12(12), e060753.
Yoo, H. J., Jwa, S. K., Kim, D. H., & Ji, Y. J. (2020). Inhibitory effect of Streptococcus salivarius K12 and M18 on halitosis in vitro. Clin Exp Dent Res, 6(2), 207-214.
