Okrem klimatických zmien a neznámych potravín zohráva na cestách úlohu aj stres. Skutočná cestovateľská hnačka, ktorá sa môže vyskytnúť až u 50 % cestujúcich na dlhé vzdialenosti, sa stáva problematickou, ak vedie k chronickým opakujúcim sa ťažkostiam, ako je napríklad syndróm dráždivého čreva. Včasné užívanie probiotík môže týmto problémom zabrániť.
Cudzie baktérie pri cestovaní veľmi zaťažujú tráviaci systém a naše črevá na to často reagujú zápchou, plynatosťou a v najhoršom prípade cestovateľskou hnačkou. Hnačka je definovaná ako 3 alebo viac nesformovaných stolíc za deň a súčasný výskyt iných gastrointestinálnych príznakov. Veľmi veľa dovolenkárov, ktorí cestujú do exotických krajín, postihne “Faraónova pomsta” a strávia niekoľko dní nie na pláži, ale v tesnej blízkosti toalety. Až 70 % z nich trpí okrem hnačky aj bolestivým vyprázdňovaním, 30-45 % postihnutých sa sťažuje na nevoľnosť alebo zvracanie a až štvrtina dovolenkárov má aj horúčku.
Príčiny cestovateľskej hnačky
Najčastejším spúšťačom cestovateľskej hnačky sú takzvané enterotoxín-produkujúce kmene Escherichia coli, známe aj ako baktérie ETEC. Približne 70 % hnačiek počas cestovania spôsobujú ich toxíny, ktoré majú škodlivý účinok priamo v tráviacom trakte. Infekcie kmeňmi ETEC však spravidla prebiehajú samovoľne, t. j. organizmus po určitom čase vylúči patogénne zárodky a ich toxíny. Oveľa vážnejšie problémy spôsobujú salmonely, shigely, listerie a rôzne druhy kampylobakterov. Hoci tieto patogény spôsobujú len asi 20 % hnačiek cestovateľov, priamo zasahujú črevnú sliznicu, poškodzujú ju a prostredníctvom krvného obehu sa môžu dostať aj do iných orgánov. Oveľa zriedkavejšie cestovateľskú hnačku spôsobujú vírusy alebo parazity.
Pretrvávajúca cestovateľská hnačka
Približne 10 % ľudí trpiacich cestovateľskou hnačkou má ešte dlho po návrate z cudziny rozsiahle gastrointestinálne problémy: Okrem opakujúcich sa, niekedy dokonca až explozívnych hnačiek sa môže následne objaviť postinfekčný syndróm dráždivého čreva alebo chronické zápalové ochorenia čreva (napr. ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba).
Účinná obrana proti salmonelám a spol., ktorých toxíny sa aktivujú v čreve, doteraz chýbala. Pri liečbe cestovateľskej hnačky sa často používajú antibiotiká, čo je však spojené s mnohými rizikami: Ak sa patogénny zárodok neidentifikuje pomocou mikrobiologického objasnenia, často sa nesprávne vyberie antibiotikum a choroba sa následne rozšíri. Okrem toho antibiotiká vyvolávajú hnačky (hnačky spojené s antibiotikami) a otvárajú dvere patogénnym zárodkom, ako je Clostridium difficile. Neuvážené a nekritické používanie antibiotík vo všeobecnosti vedie k problematickej tvorbe rezistencie, preto by sa antibiotiká mali vo všeobecnosti používať len striedmo a cielene.
S probiotikami na cesty
V každom prípade nemá zmysel čakať, kým cestovateľská hnačka opäť “udrie”, a potom ju liečiť, ale prijať preventívne opatrenia. Okrem hygienických opatrení (jesť len varené alebo lúpané jedlo, piť len z fliaš atď.) sa odporúča užívať probiotiká alebo synbiotiká (= probiotikum + prebiotikum) včas, t. j. na začiatku cesty alebo aj niekoľko dní pred ňou. Vzhľadom na regionálne rozdiely vo výskyte škodlivých baktérií, ktoré môžu vyvolať cestovateľskú hnačku, je vhodnejší prípravok s viacerými probiotickými bakteriálnymi kmeňmi špeciálne skombinovanými: rôzne pozitívne druhy mikroorganizmov môžu bojovať aj proti rôznym škodlivým baktériám. Okrem toho rozmanitosť probiotických baktérií zvyšuje aj šancu, že trvalo osídlia ľudské črevo a priľnú k črevnej sliznici, aby ju chránili pred patogénnymi organizmami, čím ju posilnia.
Synbiotikum špeciálne vyvinuté pre cestovateľov do cudziny, ktoré obsahuje 7 vedecky testovaných bakteriálnych kmeňov a špeciálne upravenú kombináciu prebiotík, bolo nedávno testované v pozorovaní s 264 cestovateľmi, či dokáže zabrániť výskytu cestovateľskej hnačky a tiež zmierniť už existujúce gastrointestinálne ťažkosti. Napriek tomu, že mnohí účastníci cestovali do vysoko rizikových krajín (s viac ako 50 % pravdepodobnosťou vzniku cestovateľskej hnačky), iba 12 % užívateľov probiotík malo príznaky cestovateľskej hnačky. V Egypte, krajine s najvyššou pravdepodobnosťou výskytu cestovateľskej hnačky (≥ 80 %), bolo synbiotikami chránených dokonca viac ako 90 % cestujúcich. Okrem toho sa u 95 % postihnutých zlepšili už existujúce gastrointestinálne ťažkosti (zápcha, plynatosť a hnačka).
Hlavnými faktormi úspechu tohto moderného, vedecky testovaného synbiotika je presný výber bakteriálnych kmeňov (laktobacily, laktokoky a bifidobaktérie) a ich vzájomná súhra, ako aj trvanlivosť až do 40 stupňov Celzia (čo nie je prípad väčšiny bežných probiotických produktov). Výsledky štúdie jasne ukazujú, že preventívne užívanie synbiotík na cestách je jednoznačne potrebné – najmä preto, aby sa predišlo komplikáciám, ako sú funkčné črevné ochorenia.
Každý črevný symbiont má rôzne brzdiace účinky na patogénne zárodky (tu: Salmonella enteritidis). Aktívne skupiny prospešných baktérií sa tak navzájom mimoriadne účinne dopĺňajú.
Pri preventívnom užívaní synbiotík sa cestovateľská hnačka vyskytla len u 11,8 % dovolenkárov.
