Cudzie baktérie pri cestovaní veľmi zaťažujú tráviaci systém a naše črevá na to často reagujú zápchou, plynatosťou a v najhoršom prípade cestovateľskou hnačkou. Hnačka je definovaná ako 3 alebo viac stolíc za deň a súčasný výskyt iných gastrointestinálnych príznakov. Veľmi veľa dovolenkárov, ktorí cestujú do exotických krajín, postihne “Faraónova pomsta” a strávia niekoľko dní nie na pláži, ale v tesnej blízkosti toalety.
Až 70 % z nich trpí okrem hnačky aj bolestivým vyprázdňovaním, 30-45 % postihnutých sa sťažuje na nevoľnosť alebo zvracanie a až štvrtina dovolenkárov má aj horúčku.
Príčiny cestovateľskej hnačky
Najčastejším spúšťačom cestovateľskej hnačky sú takzvané enterotoxín-produkujúce kmene Escherichia coli, známe aj ako baktérie ETEC. Približne 70 % hnačiek počas cestovania spôsobujú ich toxíny, ktoré majú škodlivý účinok priamo v tráviacom trakte. Infekcie kmeňmi ETEC však spravidla prebiehajú samovoľne, t. j. organizmus po určitom čase vylúči patogénne zárodky a ich toxíny. Oveľa vážnejšie problémy spôsobujú salmonely, shigely, listerie a rôzne druhy kampylobakterov. Hoci tieto patogény spôsobujú len asi 20 % hnačiek cestovateľov, priamo zasahujú črevnú sliznicu, poškodzujú ju a prostredníctvom krvného obehu sa môžu dostať aj do iných orgánov. Oveľa zriedkavejšie cestovateľskú hnačku spôsobujú vírusy alebo parazity.
Pretrvávajúca cestovateľská hnačka
Približne 10 % ľudí trpiacich cestovateľskou hnačkou má ešte dlho po návrate z cudziny rozsiahle gastrointestinálne problémy: Okrem opakujúcich sa, niekedy dokonca až explozívnych hnačiek sa môže následne objaviť postinfekčný syndróm dráždivého čreva alebo chronické zápalové ochorenia čreva (napr. ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba).
Účinná obrana proti salmonelám a spol., ktorých toxíny sa aktivujú v čreve, doteraz chýbala. Pri liečbe cestovateľskej hnačky sa často používajú antibiotiká, čo je však spojené s mnohými rizikami: Ak sa patogénny zárodok neidentifikuje pomocou mikrobiologického objasnenia, často sa nesprávne vyberie antibiotikum a choroba sa následne rozšíri. Okrem toho antibiotiká vyvolávajú hnačky (hnačky spojené s antibiotikami) a otvárajú dvere patogénnym zárodkom, ako je Clostridium difficile. Neuvážené a nekritické používanie antibiotík vo všeobecnosti vedie k problematickej tvorbe rezistencie, preto by sa antibiotiká mali vo všeobecnosti používať len striedmo a cielene.
Prevencia cestovateľskej hnačky
V každom prípade nemá zmysel čakať, kým cestovateľská hnačka opäť “udrie”, a potom ju liečiť, ale prijať preventívne opatrenia. Okrem hygienických opatrení (jesť len varené alebo lúpané jedlo, piť len z fliaš atď.) sa odporúča užívať probiotiká alebo synbiotiká (= probiotikum + prebiotikum) včas, t. j. na začiatku cesty alebo aj niekoľko dní pred ňou. Vzhľadom na regionálne rozdiely vo výskyte škodlivých baktérií, ktoré môžu vyvolať cestovateľskú hnačku, je vhodnejší prípravok s viacerými probiotickými bakteriálnymi kmeňmi špeciálne skombinovanými: rôzne pozitívne druhy mikroorganizmov môžu bojovať aj proti rôznym škodlivým baktériám. Okrem toho rozmanitosť probiotických baktérií zvyšuje aj šancu, že trvalo osídlia ľudské črevo a priľnú k črevnej sliznici, aby ju chránili pred patogénnymi organizmami, čím ju posilnia.
Štúdia potvrdzuje: Probiotikum s viacerými kmeňmi zabraňuje cestovateľskej hnačke a zmierňuje jej príznaky
Synbiotikum špeciálne vyvinuté pre cestovateľov do cudziny, ktoré obsahuje 7 vedecky testovaných bakteriálnych kmeňov a špeciálne upravenú kombináciu prebiotík, bolo nedávno testované v pozorovaní s 264 cestovateľmi, či dokáže zabrániť výskytu cestovateľskej hnačky a tiež zmierniť už existujúce gastrointestinálne ťažkosti.
Mnohé testované osoby strávili dovolenku vo vysoko rizikových krajinách (s viac ako 50 % pravdepodobnosťou vzniku cestovateľskej hnačky), a napriek tomu sa príznaky cestovateľskej hnačky prejavili len u 12 % užívateľov probiotík.
V Egypte, krajine s najvyššou pravdepodobnosťou výskytu cestovateľskej hnačky (≥ 80 %), bolo synbiotikami chránených dokonca viac ako 90 % cestujúcich. Okrem toho sa u 95 % postihnutých zlepšili už existujúce gastrointestinálne ťažkosti (zápcha, plynatosť a hnačka).
Hlavnými faktormi úspechu tohto moderného, vedecky testovaného synbiotika je presný výber bakteriálnych kmeňov (laktobacily, laktokoky a bifidobaktérie) a ich vzájomná súhra, ako aj trvanlivosť až do 40 stupňov Celzia (čo nie je prípad väčšiny bežných probiotických produktov). Výsledky štúdie jasne ukazujú, že preventívne užívanie synbiotík na cestách je jednoznačne potrebné – najmä preto, aby sa predišlo komplikáciám, ako sú funkčné črevné ochorenia.
- Cudzie mikroorganizmy zaťažujú tráviaci systém
Naše črevá na to často reagujú zápchou, nadúvaním a v najhoršom prípade cestovateľskou hnačkou. Až 70 % ľudí trpí okrem hnačky aj bolestivým vyprázdňovaním.
- Príčiny cestovateľskej hnačky
Najčastejším spúšťačom cestovateľskej hnačky sú takzvané enterotoxín produkujúce kmene Escherichia coli, známe aj ako baktérie ETEC. Organizmus tieto patogénne baktérie a ich toxíny po určitom čase vylúči hnačkou. Oveľa vážnejšie problémy spôsobujú salmonely, shigely, listerie a rôzne typy kampylobaktérií.
- Pretrvávajúca cestovateľská hnačka
Približne 10 % ľudí, ktorí trpia cestovateľskou hnačkou, má vážne gastrointestinálne problémy aj dlho po návrate z dovolenkovej destinácie: Okrem opakujúcich sa, niekedy až explozívnych hnačiek sa môže vyskytnúť aj postinfekčný syndróm dráždivého čreva alebo chronické zápalové ochorenie čriev.
- Probiotiká na cesty
Štúdia ukázala, že viac ako 80 % účastníkov, ktorí užívali viacdruhové probiotiká, nemalo počas dovolenky cestovateľskú hnačku, hoci niektorí z nich cestovali do vysoko rizikových krajín (s viac ako 50 % pravdepodobnosťou vzniku cestovateľskej hnačky).
