Žijeme v dobe, keď počet ľudí s nadváhou prudko narastá. To, že naša spoločnosť má vážny problém s hmotnosťou, sa pre nás stalo takmer normou – rovnako ako neustále varovania lekárov.
Nemusíme sa pritom pozerať až na americký kontinent, kde sú fast food a sladené nápoje v XXL baleniach každodennou realitou. Alarmujúce čísla máme aj tu. Viac ako 50 % ľudí v Európe trpí nadváhou alebo obezitou – napriek všetkým zdravotným iniciatívam posledných desaťročí.
Znepokojujúce je najmä to, že tento problém čoraz viac zasahuje aj deti. Približne každé piate dieťa v Európe má nadváhu alebo obezitu, teda trpí nadmerným množstvom telesného tuku (s BMI > 30). Najviac sú pritom ohrozené nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Obzvlášť problematické sú sprievodné a následné ochorenia, ktoré vznikajú v dôsledku nadmerného množstva telesného tuku a s tým súvisiacich metabolických zmien. Ľudia s nadváhou patria medzi najviac ohrozených vznikom metabolického syndrómu (často označovaného aj ako „smrtiaca štvorica“). Ten je typický kombináciou výraznej nadváhy s nadbytkom brušného tuku, vysokého krvného tlaku, zvýšených hladín tukov v krvi a zvýšenej hladiny cukru v krvi.
Nejde pritom o okrajový problém. V Nemecku sa odhaduje, že týmto syndrómom trpí približne 30 až 35 % populácie. Riziko ďalších vážnych ochorení je pritom výrazne vyššie: približne polovica ľudí s metabolickým syndrómom v priebehu života ochorie na srdcovo-cievne ochorenia a až tri štvrtiny z nich na cukrovku 2. typu.
Príčiny cukrovky, obezity a ďalších ochorení
Mikrobiom ovplyvňuje metabolizmus
Kto by sa už nepodozrieval z nedostatku vôle alebo lenivosti ľudí s nadváhou, keď nedokážu aplikovať zdanlivo jednoduchú formulu „menej kalórií = menej kíl“? A v podstate je to pravda: kto sleduje vyrovnanú energetickú bilanciu, teda neprijíma viac energie, než spotrebuje v základnom metabolizme, zostáva štíhly.
Ale: „Obezita je komplexný problém, nie len otázka kalórií,“ vysvetľuje Dr. Stadlbauer-Köllner, gastroenterologička a hepatologička na Medicínskej univerzite v Grazi.
Obezita vzniká ako výsledok kombinácie genetickej predispozície, nesprávnej stravy, nedostatku pohybu, stresu, environmentálnych faktorov a psychologických vplyvov – do tejto miery už kombinácia príčin bola objasnená.
Na efektívnu a bezpečnú terapiu, ktorá by bola použiteľná pre širokú verejnosť, sa však stále výskumom po celom svete hľadá riešenie. A práve črevná mikrobiota zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu.
Dr. Stadlbauer-Köllner skúma už roky interakcie medzi liekmi, ochoreniami a črevným mikrobiómom a vysvetľuje súvislosti: „Naša strava s nadbytkom cukru a tukov mení rozmanitosť a zloženie črevných baktérií, čo následne negatívne ovplyvňuje metabolizmus cukrov a tukov a vedie k priberaniu.“
Presnejšie ide o endotoxíny (bakteriálne toxíny) z čreva, ktoré pri poškodení črevnej bariéry vstupujú do organizmu, vyvolávajú zvýšené uvoľňovanie cytokínov a tým systémové zápalové reakcie. Vzniká tak negatívna spirála, ktorá môže viesť až k inzulínovej rezistencii a ďalšiemu priberaniu.
Naopak – a to potvrdzujú štúdie – sa zloženie mikrobiómu môže zlepšiť vďaka úprave stravy a zvýšenej fyzickej aktivite.
Viac kalórií z hotových jedál
Priberanie spôsobené črevnou mikrobiotou
Dobrí „spracovatelia potravy“
To môže vysvetľovať, prečo niektorí ľudia takmer alebo vôbec nepriberajú napriek zmene stravy: „Existujú ľudia s určitým zložením mikrobiómu, ktoré uľahčuje priberanie pri nadbytku kalórií. Pred niekoľkými stovkami rokov to bol evolučný výhodný mechanizmus, pretože v časoch nedostatku jedla človek nehladol, dnes – v ére nadbytku potravín na Západe – je to nevýhoda.“
Je známe, že baktérie Firmicutes dokážu získať kalórie aj z nerozložiteľnej vlákniny, zatiaľ čo Bacteroidetes uzatvárajú nevyužité sacharidy, ktoré sa potom vylučujú stolicou. Mikrobióm „dobrého spracovateľa potravy“ tak dokáže extrahovať až o 30 % viac kalórií z rovnakého množstva jedla než črevné baktérie štíhlych ľudí.
Tieto zistenia podčiarkujú potenciál mikrobiómu pri liečbe porúch metabolizmu tukov a cukrov, ako sú obezita alebo cukrovka 2. typu.
Pozitívne účinky na metabolizmus
Hlavnou terapiou pri obezite je zmena životného štýlu, teda strava a zvýšená pohybová aktivita. Dobrých výsledkov pri chudnutí sa dá dosiahnuť aj prerušovaným pôstom (napr. jeden deň jesť a druhý deň pôst). Pozitívne účinky na zdravie sú pritom vedecky preukázané:
prerušovaný pôst zlepšuje zloženie mikrobiomu, čo vedie k vyššej produkcii protizápalových krátkoreťazcových mastných kyselín.
Spúšťa sa aj „browning“ bieleho tukového tkaniva – hnedé tukové tkanivo zvyšuje základný metabolizmus, čo uľahčuje chudnutie.
V nedávnej štúdii u ľudí s diabetom 1. typu (pri ktorom telo produkuje málo alebo žiadny inzulín) sa dokonca ukázalo, že prerušovaný pôst znižuje potrebu inzulínu.
Diéty ako intervalový pôst sú však v každodennom živote ťažko udržateľné: jedlo nie je len výživou, ale aj sociálnou a psychologickou potrebou – prináša spoločnosť, odmenu, relax či rozptýlenie. A dlhodobo sa po úspešnom schudnutí novú váhu podarí udržať len málokomu.
Injekcie na chudnutie a transplantácie stolice
„V dôsledku zníženia základného metabolizmu sú dlhodobé výsledky chudnutia skôr skromné. Keď človek veľmi schudne, mení sa celková metabolická situácia a telo prijíma z jedla viac energie než pred chudnutím. To je známy jo-jo efekt, ktorý je aj vedecky dobre podložený,“ vysvetľuje Dr. Stadlbauer-Köllner.
Nie je teda prekvapujúce, že mnohí hľadajú „jednoduché“ cesty k chudnutiu, ako sú tablety, injekcie na chudnutie alebo aj chirurgické zákroky (napr. gastrický bypass) – s rizikom vážnych vedľajších účinkov a komplikácií. Problém pritom terapia rieši až po jeho vzniku.
Preto je podľa expertky prevencia na spoločenskej úrovni rovnako dôležitá: „Potravinársky priemysel má záujem nás zvyknúť na jedlá s vysokým obsahom cukru a tuku, takže ich stále vyhľadávame. Preto sú preventívne opatrenia veľmi, veľmi dôležité,“ dodáva Dr. Stadlbauer-Köllner.
V posledných rokoch sa často s potešením aj údivom diskutuje aj o transplantáciách stolice. Podľa lekárky ide skôr o nástroj na výskum súvislostí medzi mikrobiómom a obezitou či diabetom, než o bežnú terapiu.
Príklad: v rámci výskumu dostali diabetici stolicu štíhlych zdravých darcov, čo viedlo k zlepšeniu inzulínovej rezistencie. Naopak, keď bola stolica obézneho darcu transplantovaná štíhlej osobe, príjemca pribral na váhe. Odvtedy smernice povoľujú iba štíhlych darcov stolice.
Terapia probiotikami
Keďže zmeny mikrobiomu pri ochoreniach súvisiacich s metabolickým syndrómom sú veľmi podobné, predstavuje zlepšenie zloženia mikrobiómu sľubný terapeutický prístup do budúcnosti. V niekoľkých klinických štúdiách sa ukázalo, že podávanie probiotík vyvolalo trend k zníženiu hmotnosti, a to bez sprievodných diét alebo zmien životného štýlu.
Okrem toho boli preukázané pozitívne účinky na BMI, obvod pásu, podiel telesného tuku a metabolizmus cukrov a tukov. Ukázalo sa, že 6-mesačná aplikácia prináša silnejšie účinky než 3 mesiace, a vyššie dávky probiotík mali lepšie výsledky.
Teraz je potrebné spraviť správny krok z teórie do lekárskej praxe. „Musia existovať konsenzuálne odporúčania: aké diagnostické závery sa dajú z mikrobiomu vyvodiť?“ upozorňuje Dr. Stadlbauer-Köllner. Rovnako musí výskum naďalej poskytovať pevné údaje zo štúdií, aby sa terapia mikrobiomom prostredníctvom medicínsky relevantných probiotík dostala na zoznam terapií uznávaných zdravotnými poisťovňami – a tým bola dostupná všetkým ľuďom.
