Ľudský sen o večnom pozemskom živote sa nikdy nesplní. Výskumníci sa domnievajú, že je možné dosiahnuť maximálne 120 rokov. To zodpovedá aj veku doteraz najstaršej ľudskej bytosti: Francúzke Jeanne Calmentovej, ktorá zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov a 164 dní. Z medicínskeho hľadiska sa dôraz nekladie na počet dosiahnutých rokov, ale na zdravotný stav, v ktorom sa prežíva pokročilý vek. Kedy presne sa u ľudí začína prirodzený proces starnutia, sa nedá tak presne určiť. Lekári a výskumníci starnutia sa však v podstate zhodujú v jednom: od 35. roku života sa starnutie zrýchľuje. Čo, ako a prečo sa bude diať v nasledujúcich desaťročiach, ponúka stále dostatok materiálu pre výskumné aktivity. V podstate možno predpokladať, že na starnutie v priebehu života vplýva kombinácia genetických predispozícií, napr. pokiaľ ide o starnutie buniek, vplyvov životného prostredia, sociálneho prostredia, ako aj epigenetických zmien.
Demencia, postrach pokročilého veku
Veľkým problémom pre lekársky výskum je “postrach pokročilého veku”: zabúdanie, demencia. Skutočný prelom v liečbe týchto ochorení stále chýba. Lekárska veda najlepšie vie, aké preventívne opatrenia môžu tomuto postupnému procesu zabrániť alebo ho zastaviť. Napríklad stolové hry sú na vrchole zoznamu, rovnako ako čítanie, učenie sa nového jazyka a tanec.
Vo vedeckej literatúre sa čoraz častejšie objavujú dôkazy o tom, že črevná flóra, mikrobióm, zohráva okrem iného úlohu pri degradačných procesoch v mozgu súvisiacich s demenciou. Rakúski lekári ako Prof. Dr. Friedrich Leblhuber sú na čele výskumu.
Prof. Leblhuber pôsobí ako odborník v oblasti neurológie a psychiatrie v Linzi a zaoberá sa najmä neuropatologickými procesmi. “Vývoj v oblasti výskumu mikrobiómu je fascinujúci,” hovorí v rozhovore pre časopis “Bauchgefühl” a okrem iného sa odvoláva na výsledky vedeckej štúdie uverejnenej v renomovanom vedeckom časopise “Neural Transmission”. V tejto spoločnej práci pracovníkov Landesnervenklinik Linz, Lekárskej univerzity v Innsbrucku a inštitútu Biovis v Limburgu v Nemecku sa analyzovali zápalové príznaky u pacientov s demenciou.
Odhalenie “tichého” zápalu
Ako to funguje? Umožňujú to vysoko špecializované laboratórne metódy a postupy genetického inžinierstva, napr. analýza vzoriek stolice pacientov. Okrem iného možno identifikovať tzv. ukazovatele zápalu. Poskytujú informácie o tom, či a do akej miery prebiehajú v tele zápalové procesy, ktoré však nemajú príznaky. Prof. Leblhuber a jeho kolegovia skúmali tieto parametre u pacientov s demenciou, pretože v súčasnosti existuje množstvo náznakov súvislosti medzi infekciami a degradačnými procesmi v mozgu. “Naše výsledky, ktoré sa stretli s veľkým záujmom vo vedeckom svete, ukazujú, že zvýšené hladiny zápalu v stolici významne nepriamo súviseli s nízkymi hladinami tryptofánu tyrozínu a fenylalanínu v sére,” uvádza neurológ. “Následná štúdia 43 pacientov s Alzheimerovou chorobou priniesla zodpovedajúce výsledky. Alfa-1-antitrypsín a kalproteín, ktoré sú parametrami zápalového procesu, boli zreteľne zvýšené. Zároveň sa vo všetkých prípadoch zistila znížená hodnota protizápalovej baktérie Faecalibacterium prausnitzii.”
Na obranu proti vírusom a iným choroboplodným zárodkom používa imunitný systém armádu špecifických buniek, ako sú leukocyty a lymfocyty.
Zápal v čreve oslabuje črevnú bariéru. V dôsledku toho sa škodlivé látky dostávajú do krvného obehu a zápalové bunky môžu preniknúť do všetkých častí tela.
Narušená črevná bariéra („Leaky gut“ syndróm)
Znie to zložito a nakoniec to tak aj je. Pojem “tiché” infekcie pre vznik chorôb je však medicíne známy už dlho. V roku 1999 sa napríklad ukázalo, že v krvnej zrazenine, ktorá najprv zablokuje koronárnu cievu a potom vedie k infarktu, sú prítomné rovnaké zápalové látky ako v kĺbe s reumatickým zápalom. Výskum v poslednom desaťročí priniesol do hry nový faktor: poškodené črevo (“priepustné črevo”) so zmenenou črevnou flórou a poškodenými epitelovými bunkami a jeho vplyv prostredníctvom osi črevo-mozog.
“Leaky gut” v preklade znamená “priepustné črevo” – v medicínskej terminológii “narušená črevná bariéra”. Keď sa sliznice črevného traktu stanú priepustnými v dôsledku zápalu, škodlivé látky sa krvným obehom dostávajú do celého organizmu vrátane centrálneho nervového systému (CNS), a teda aj do mozgu. Termín “syndróm priepustného čreva” bol prvýkrát spomenutý v publikácii z 90. rokov minulého storočia, ale v tom čase sa ním zaoberala najmä doplnková a alternatívna medicína. To sa medzitým zásadne zmenilo. Súvislosť poškodenej črevnej bariéry s rôznymi chorobami, od obezity a cukrovky až po demenciu, celiakiu a poškodenie pečene, považuje dnes za veľmi pravdepodobnú aj ortodoxná medicína.
Alzheimerova choroba a črevná flóra: zápal v čreve mení mozog
Rozložená črevná sliznica by zaberala plochu viac ako 400 metrov štvorcových. Reguluje vstrebávanie živín do organizmu a obranu proti prípadným škodlivým látkam. Fungovanie týchto mechanizmov pravdepodobne závisí okrem iného od “tmeliacich látok” medzi epitelovými bunkami čreva, tzv. tesných spojov. Ak dôjde k poruchám v komplexnom signalizačnom reťazci imunitného systému, škodlivé látky už nie sú rozpoznávané a príslušné obranné procesy sa neuskutočňujú – črevo sa stáva priepustným aj pre látky, ktoré by sa do organizmu nemali dostať s potravou: škodlivé zárodky, toxíny alebo dokonca alergény. V týchto patologických procesoch zohrávajú dôležitú úlohu zmeny v črevnej flóre.
Univ.-Prof. Dr. Friedrich Leblhuber, odborník na neurológiu a psychiatriu v Linzi
Prof. Leblhuber vysvetľuje možné účinky imunitného deficitu na centrálny nervový systém: “Netesnosť čreva je spôsobená lokálnymi zápalovými procesmi. Prenos zápalových buniek do krvného obehu potom spôsobuje chronické infekcie aj v iných, periférnych oblastiach tela. Zápalová kaskáda sa pravdepodobne napokon končí prostredníctvom autonómneho nervového systému centrálnym neurozápalom v mozgu, ktorý je jednou z prvých zistiteľných zmien u pacientov s Alzheimerovou chorobou. Tento proces sa môže začať aj desiatky rokov pred objavením sa prvých príznakov. Počiatkom je napokon priepustnosť čreva, ktorú môžeme sledovať analýzou určitých parametrov, ako je napríklad zvýšená koncentrácia kalprotektínu v stolici. Švédska výskumná skupina jasne predpokladá, že podľa ich štúdií má Alzheimerova choroba a iné neurodegeneratívne ochorenia pôvod v mikrobióme.”
Probiotická intervencia
Prof. Leblhuber sa tiež domnieva, že liečba špeciálnymi protizápalovými probiotickými baktériami môže mať obrovský vplyv na zápalový proces. V súčasnosti sú k dispozícii potvrdzujúce výsledky z pokusov na zvieratách, ako aj z jeho vlastných štúdií s pacientmi. Podávaním probiotík možno totiž zmeniť expresiu génov v mozgovej kôre a znížiť zápal. Keďže zmeny v mikrobióme a poškodenia súvisiace so zápalom sa vyskytujú veľmi skoro v priebehu neurodegeneratívneho ochorenia, ako je Alzheimerova choroba, včasná probiotická liečba by mohla mať priaznivý účinok. Tento predpoklad, ktorý je v dnešnej dobe medzi odborníkmi veľmi rozšírený, sa v súčasnosti podrobnejšie skúma v ďalších štúdiách. “Ak je možné zastaviť lokálny zápal prostredníctvom probiotického zásahu v čreve – čo predpokladáme,” hovorí profesor Leblhuber, “potom by to malo viesť aj k ochrane pred degeneratívnymi procesmi v mozgu, ktoré sú základom Alzheimerovej choroby.”
Dokonca by bolo možné zlepšiť už vzniknuté neurodegeneratívne zmeny pomocou synbiotík, ktoré špecificky potláčajú zápal a posilňujú črevnú bariéru.
Ako starne človek
Starnutie je prirodzený proces, ktorý v priebehu desaťročí ovplyvňuje celé telo a všetky orgány. Existujú veľké individuálne rozdiely, pokiaľ ide o prejav a čas nástupu. Nižšie sú uvedené niektoré z najdôležitejších zmien súvisiacich s vekom:
Oči: Schopnosť prispôsobiť sa krátkym vzdialenostiam sa znižuje (presbyopia), rovnako ako schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa svetelným podmienkam. Tieto degradačné procesy sa zvyčajne začínajú okolo 40. roku života.
Sluch: Zhoršenie sluchových schopností – z hľadiska požadovanej hlasitosti a zachytiteľných zvukových frekvencií, ako aj z hľadiska porozumenia – je zvyčajne dôsledkom vekom podmienených zmien vnútorného ucha. Vnímanie rušivých zvukov (tinnitus) tiež často súvisí s vekom.
Čuch, chuť a smäd: Rozlišovanie vôní a chutí sa postupne znižuje. V staršom veku to môže viesť k zníženej chuti do jedla a jednostrannému stravovaniu. Znižuje sa aj pocit smädu, preto starší ľudia často pijú príliš málo.
Kosti: Kvalita kostí závisí od vyváženého procesu tvorby a odbúravania kostných buniek. S pribúdajúcim vekom prevláda degradácia, najmä pri nedostatku vitamínu D. Pravidelný tréning môže tento proces výrazne oddialiť.
Mozog: Počet mozgových buniek sa postupne znižuje, prenos signálu medzi nervovými bunkami sa znižuje alebo stráca. Okrem toho izolačná vrstva nervových buniek vekom degraduje, čo znižuje napríklad schopnosť reagovať a spracovať niekoľko podnetov súčasne. Mozog sa však dá trénovať až do vysokého veku. Degradované alebo zlyhávajúce nervové spojenia môžu byť nahradené inými alebo sa dokonca môžu vytvoriť nové mozgové bunky.
Koža je tenšia a suchšia. Stráca proteínové vlákna, ako je kolagén, vďaka ktorým je pružná a elastická. Znižuje sa aj zásoba vody a podkožné tukové tkanivo sa rozkladá.
Svaly sa s vekom budujú pomalšie ako v mladšom veku, zvyšuje sa ukladanie tuku. Cielený tréning tento proces spomaľuje; v zásade sa svalová sila dá zlepšiť aj vo vyššom veku.
Srdce a krvný obeh: Srdce je tiež sval. V procese starnutia sa svalové vlákna nahrádzajú spojivovým tkanivom, čo znižuje výkonnosť tohto orgánu.
Imunitný systém produkuje čoraz menej obranných buniek a protilátok a náchylnosť na infekcie sa zvyšuje. Tieto ochorenia sú v pokročilom veku často závažnejšie ako v mladšom veku, komplikácie sa vyskytujú častejšie, okrem iného aj preto, že poškodenie čreva má negatívny vplyv na imunitný systém. 80 % imunitného systému sa totiž nachádza v čreve.
Črevná flóra a trávenie: V dôsledku veku telesné žľazy produkujú menej hormónov a tráviacich sekrétov, menia sa stravovacie návyky a ďalším faktorom je často dlhodobé užívanie liekov. To všetko spôsobuje zmeny v zložení črevnej flóry: prospešných laktobacilov a bifidobaktérií ubúda, množia sa hnilobné zárodky, ktoré majú škodlivý vplyv na tráviaci proces.
