Parkinsonova choroba je jedným z najčastejších neurologických ochorení a postihuje 1-3 % všetkých ľudí vo veku 60-65 rokov. Medzi hlavné príznaky patrí okrem spomalenia pohybu aj svalová stuhnutosť a trasenie. Mnohí pacienti trpia aj poruchami trávenia, najmä zápchou, čo má obrovský vplyv nielen na vstrebávanie liekov, ale predovšetkým na kvalitu života.
Riziko vzniku Parkinsonovej choroby sa s vekom výrazne zvyšuje. Vzhľadom na to, že ľudia sú čoraz starší, neustále sa zvyšuje aj počet pacientov s Parkinsonovou chorobou. Typický vek nástupu ochorenia je od 50 do 70 rokov, hoci približne 5 % pacientov je mladších ako 40 rokov. Príčiny sa stále skúmajú; okrem iného sa s Parkinsonovou chorobou spájajú genetické predispozície (napr. narušený metabolizmus, narušená detoxikácia) a vplyvy životného prostredia (napr. pesticídy) a 5 % ochorení sa priamo dedí.
Príliš málo dopamínu
Východiskovým bodom ochorenia je takzvaná “čierna substancia” (substantia nigra) v strednom mozgu. V tejto oblasti sa nachádzajú špeciálne nervové bunky, ktoré produkujú posla dopamínu – a ten sa centrálne podieľa na kontrole pohybov. Keď tieto nervové bunky produkujúce dopamín odumrú, vznikne nedostatok tejto posolovej látky, čo je hlavnou príčinou Parkinsonovej choroby. Nedostatok tohto “posla pohybu” možno jasne vidieť na hlavných príznakoch ochorenia: spomalenie pohybu (bradykinéza), svalová stuhnutosť (rigor), tras (tento príznak sa vyskytuje najmä vtedy, keď sa pacient nehýbe), poruchy rovnováhy, ako aj obmedzenia mimiky. Tieto hlavné príznaky sa však prejavia až vtedy, keď už odumrie približne 60-70 % buniek produkujúcich dopamín.
Črevo ako centrum chorôb?
Nešpecifické príznaky, ako sú bolesti chrbta a ramien, zmena písania, poruchy regulácie krvného obehu, poruchy čuchu a zápcha, sa však často objavujú niekoľko rokov pred týmito motorickými poruchami. V čreve sa objavujú prvé príznaky. Parkinsonovu chorobu možno včas odhaliť, ak sa cielene pátra: U pacientov, u ktorých bola Parkinsonova choroba diagnostikovaná v ranom štádiu, sa v nervovom systéme črevnej steny zistil určitý proteín: Tento tzv. alfa-synukleín je zodpovedný za odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. U pacientov s Parkinsonovou chorobou možno zistiť aj zmenené zloženie črevnej flóry.
Tieto zistenia jasne ukazujú, že “črevo-mozog”, teda enterický nervový systém, a takzvaná “os” – komunikácia medzi nimi pravdepodobne zohrávajú ústrednú úlohu pri vzniku Parkinsonovej choroby.
Trávenie sa tiež spomalí
Poruchy trávenia patria popri obmedzenom pohybe k najčastejším príznakom pacientov s Parkinsonovou chorobou, hoci mnohí pacienti sa sťažujú na zápchu alebo nadúvanie ešte pred stanovením diagnózy (hoci samozrejme nie každý, kto trpí poruchami trávenia, má automaticky Parkinsonovu chorobu). Tieto príznaky sú spôsobené spomalením pohybu svalov, ktoré prenášajú potravu cez žalúdok a črevá, a stratou určitých nervových buniek, ktoré riadia činnosť čriev, a to nielen v mozgu, ale aj v črevách. Okrem toho veľké množstvo liekov na Parkinsonovu chorobu spôsobuje zápchu, a tým ešte zhoršuje existujúce príznaky. Táto závažná porucha trávenia predstavuje pre pacientov veľkú záťaž a ešte viac obmedzuje kvalitu ich života.
Probiotiká pre pacientov s Parkinsonovou chorobou
V tejto súvislosti vykonal primár Dr. Martin Heine, vedúci neurologického oddelenia na LKH Feldbach/Fürstenfeld, pilotnú štúdiu: Skúmal sa vplyv užívania špeciálneho viaczložkového probiotika počas 8 týždňov na trávenie (príznaky zápchy) a motorické funkcie pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Výsledkom bolo zistenie, že frekvencia stolice sa pri podávaní probiotika výrazne zvýšila, a najmä sa zreteľne zlepšil tvar a štruktúra stolice: pred začatím probiotickej liečby konzistencia stolice jasne poukazovala na zápchu (merané pomocou Bristolskej stupnice tvaru stolice). Po 8 týždňoch užívania probiotík mali pacienti “ideálnu stolicu”. Mimoriadne pozitívne bolo hodnotené aj to, že u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa nevyskytli žiadne nežiaduce reakcie, ako napríklad hnačka alebo plynatosť, ktoré sa často vyskytujú pri klasických preháňadlách.
Užívanie viaczložkového probiotika zvýšilo frekvenciu vyprázdňovania a najmä zlepšilo čas prechodu črevom a konzistenciu stolice (z typu 1-2 (= zápcha) na typ 3-4 (= ideálna stolica).
Črevné baktérie ako budúca liečba Parkinsonovej choroby?
Na to, aby bolo možné v budúcnosti liečiť Parkinsonovu chorobu cielenou moduláciou črevnej flóry, je však ešte potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov a dlhodobých štúdií, ale predovšetkým kritérií, ktoré umožnia včasnú identifikáciu pacientov s rizikom vzniku Parkinsonovej choroby. Potom by sa pomocou probiotickej liečby mohlo cielene pôsobiť na os medzi črevom a mozogom, aby sa oddialil postup ochorenia alebo sa možno dokonca zabránilo jeho rozvoju.
Prim. Dr. Martin Heine vedúci neurologického oddelenia regionálnej nemocnice Feldbach/Fürstenfeld
