Náš imunitný systém a črevo ako jeho centrum čelia každý deň veľkým výzvam: Vysoké vystavenie rôznym vírusom a iným mikroorganizmom spôsobujúcim choroby je pre našu obranyschopnosť rovnakou výzvou ako suchý vzduch a neustále zmeny teploty. Nevyvážená strava tiež prispieva k zmene našej črevnej flóry a nedostatku dôležitých živín (napr. vitamínu D), ktoré imunitný systém potrebuje, aby fungoval čo najlepšie. Prečo sme však v zime obzvlášť náchylní na infekcie a v lete na prechladnutie? Úlohu tu zohráva niekoľko faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a pôsobia na imunitný systém.
Výkyvy teplôt
Každý pozná kontrasty medzi chladnými vonkajšími teplotami a teplým, útulným domovom počas zimy, a taktiež medzi horúcimi letnými dňami a osviežujúcim efektom klimatizácie. Neustále sa meniace teploty však telo stresujú, pretože úlohou organizmu je udržiavať stálu telesnú teplotu. A akýkoľvek druh stresu oslabuje imunitný systém. Keď už sme pri tom: keď je telo v strese, potrebuje na svoje úlohy aj viac živín. Najmä pri nedostatku času sa však často kladie príliš malý dôraz na vyváženú stravu bohatú na vitamíny a vlákninu.
Suchý vzduch = suché sliznice
Suchý vzduch v interiéri, ktorý spôsobuje napríklad vykurovanie alebo klimatizácia, oslabuje aj imunitný systém, presnejšie oslabuje dôležité sliznice, ktoré slúžia ako bariéra proti nežiaducim „útočníkom“. Ak sliznice nie sú dostatočne zásobované vlhkosťou, popraskajú, a tým sa stávajú priepustnými pre choroboplodné zárodky. Suchý vzduch je tiež prostredím, v ktorom sa vírusy cítia ako doma, pretože čím nižšia je vlhkosť, tým lepšie sa tieto patogény môžu množiť.
Obrana imunitného systému
V priebehu evolúcie si imunitný systém vyvinul rôzne obranné stratégie na ochranu pred patogénnymi baktériami a vírusmi. Je to akýsi “ tím“, v ktorom každý preberá svoje špeciálne úlohy. Ak sa toho veľa nedeje, imunitné bunky si celkom spokojne ľahnú na svoju lenivú kožu. Ak sa však priblíži agresívny mikroorganizmus, každý v tíme vie, čo má robiť, aby ochránil organizmus: Spoločným mottom je ťahať za jeden povraz.
Obrana na viacerých úrovniach
Baktérie v najvrchnejšej vrstve nášho tela, t. j. na koži alebo slizniciach, sú prvými bariérami, ktoré musí „útočník“ najprv prekonať. Ak sa tu nachádza dostatok dobre naladených baktérií z mnohých rôznych kmeňov (tzv. komenzálov), je ľahké zbaviť sa nepriateľa. Ak sa ale patogénu podarí prekonať prvú prekážku, je pripravená ďalšia obranná sieť. Pre náš imunitný systém to znamená, že ak sa patogény dostanú na sliznicu, napr. v ústach, čreve alebo žalúdku, enzýmy zabezpečia obranu zdravého systému a epitelové bunky zabezpečia odstránenie nepriateľa. Systémová súhra nespočetného množstva jednotlivých bojovníkov zabezpečuje – ako v dobre nacvičenom tíme – úspešnú imunitnú obranu v našom tele. V ľudskom imunitnom systéme zohrávajú leukocyty, známejšie ako biele krvinky, zásadnú úlohu pri počiatočnej obrane proti patogénnym zárodkom. Leukocyty majú veľkú „príbuznosť“, napríklad lymfocyty majú špeciálnu vlastnosť rozpoznať nepriateľského útočníka a uložiť si jeho „profilový obrázok“. Našťastie si to tieto bunky, známe aj ako „pamäťové bunky“, pamätajú po celý život. Pomocou dendritických buniek sa „hlási“, keď sa do tela dostane cudzia bielkovina (môže to byť napríklad bielkovina na povrchu vírusu). V dôsledku toho sa uvoľnia určité posolové látky, ktoré spúšťajú proces zničenia cudzieho telesa.
Črevo ako centrum imunitného systému
Najväčší podiel antigénov, teda nežiaducich útočníkov v podobe škodlivín, toxínov a škodlivých mikróbov, sa do nášho tela dostáva prostredníctvom stravy a čriev. Hoci má črevo vďaka svojej obrovskej celkovej ploche nespočetné množstvo príležitostí na útok patogénov, zároveň tvorí náš najväčší obranný systém. Takzvanú črevnú bariéru tvorí rozmanitá črevná flóra, črevná sliznica a imunitný systém nachádzajúci sa v čreve. Črevná flóra má za úlohu potláčať škodlivé zárodky a niektoré baktérie môžu produkovať aj antimikrobiálne látky, ktoré oslabujú nežiaducich útočníkov.
Črevná sliznica sa skladá z buniek, ktoré sú obzvlášť blízko pri sebe, a ako už názov napovedá, je obklopená vrstvou hlienu, ktorý má zabrániť prenikaniu nežiaducich látok a zárodkov. Črevná sliznica s obrovskou plochou 300 – 400 m2 mimochodom obsahuje 80 % imunitných buniek tela – to je trikrát viac imunitných buniek, ako obsahujú kostná dreň, lymfatické uzliny a slezina spolu – a je tak najväčšou a najdôležitejšou súčasťou našej obrany.
Črevný imunitný systém
Komenzálne baktérie vstupujú do symbiotického vzťahu so svojím „hostiteľom,“ teda s nami ľuďmi. Hostiteľ (človek) poskytuje životné prostredie a potravu (vlákninu), zatiaľ čo baktérie na oplátku podporujú trávenie a zdravie.
Antigény sú látky alebo štruktúry, ktoré imunitný systém rozpozná ako „cudzie“, pričom sa aktivujú obranné mechanizmy organizmu.
Leukocyty sú biele krvinky, skupina rôznych krvných buniek, ktoré majú v imunitnom systéme rôzne úlohy. Patria medzi ne lymfocyty, ktoré špecificky bojujú proti patogénom. Nazývajú sa aj „pamäťové bunky“, pretože si pamätajú, s ktorými patogénmi už bojovali. Môžu sa potom proti nim znovu a znovu aktivovať.
Dendritické bunky sú takpovediac „strážcami“ imunitného systému: zachytávajú antigény a predkladajú ich imunitným bunkám, aby mohli v prípade potreby spustiť príslušnú obrannú reakciu.
