Detaily štúdie
Počas 31-dňovej štúdie, ktorá sa uskutočnila na hospitalizovaných pacientoch Univerzitných psychiatrických kliník v Bazileji (UPK), dostávalo 21 účastníkov probiotikum, zatiaľ čo 26 dostávalo placebo. Každý účastník užíval antidepresíva. Účastníci boli testovaní na začiatku štúdie, potom po 31 dňoch a ešte raz o štyri týždne neskôr.
Zatiaľ čo všetci účastníci zaznamenali zníženie depresívnych symptómov, tí v skupine s probiotikami – a to bez toho, aby vedeli, že patria do tejto skupiny – hlásili ešte výraznejšie zlepšenie v porovnaní s placebo skupinou.
Naše hlavné zistenie o výraznejšom zmiernení depresívnych symptómov po probiotickej suplementácii potvrdzuje predchádzajúcu štúdiu, ktorá už preukázala trvalý pozitívny účinok probiotík na depresívne symptómy, ale nie na úzkostné stavy u pacientov s IBS (pozn.: syndróm dráždivého čreva). Doležité zistenie bolo tiež, že v tejto štúdii boli probiotické účinky značné len v podskupine, kde sa užívanie probiotík prísne dodržiavalo a zosilnili sa po ôsmich týždňoch, čo naznačuje remisiu u 55 % v skupine s probiotikami v porovnaní s remisiou len u 40 % v placebo skupine. Význam dodržiavania liečby počas probiotickej suplementácie by mal byť zdôraznený a je rovnako dôležitý ako pri všeobecnej liečbe antidepresívami,“ uviedli autori štúdie.
Extra bonus probiotík
Výskumníci tiež zistili, že účastníci v probiotickej skupine mali aspoň dočasne zdravšie zloženie črevnej flóry. Vzorky stolice ukázali výrazný nárast mliečnych baktérií – efekt, ktorý bol spojený so zníženými príznakmi depresie.
Ďalším dôležitým zistením bolo, že „prospešné“ baktérie pomohli normalizovať emocionálne spracovanie v skupine účasníkov s probiotikami, zatiaľ čo v placebo skupine sa to neprejavilo. Aby to bolo čo najobjektívnejšie, výskumníci použili vysoko presnú magnetickú rezonanciu (MRI), pomocou ktorej určili, ako určité oblasti mozgu reagovali na probiotickú terapiu.
„Na záver naše výsledky naznačujú, že probiotická doplnková liečba zlepšuje depresívne symptómy a udržiava zdravé enterotypy a bakteriálnu rozmanitosť, čím špecificky zvyšuje počet zdravotne prospešných črevných baktérií. Na neuronálnej úrovni probiotiká menia negatívne predsudky a emocionálnu hodnotu okrem TAU (liečba ako obvykle = štandardná lekárska liečba) pri depresii. Tieto výsledky zdôrazňujú úlohu osi črevo-mozog pri MDD (veľká depresívna porucha) a zdôrazňujú potenciál liečebných prístupov zameraných na mikrobióm – ako ľahko dostupných a terapií bez vedľajších účinkov na zlepšenie účinnosti súčasných medicínskych liečebných postupov pri depresii.“
