Zvýšený cholesterol

Cholesterol je jednou z tých krvných hodnôt, o ktorých hovorí takmer každý. Väčšina ľudí vie, že existuje „dobrý“ a „zlý“ cholesterol, ale tým sa vedomosti o tomto základnom stavebnom prvku rôznych metabolických procesov často končia. V rozhovore s Prof. Dr. Michaelou Döll, odborníčkou na nutričnú medicínu a autorkou knihy, objasňuje časopis „bauchgefühl“ najdôležitejšie otázky o ňom a zhromažďuje cenné tipy, ako znížiť cholesterol prirodzeným spôsobom.

Institut AllergoSan:  Prof. Dr. Döll, už viac ako 20 rokov sa venujete nutričnej medicíne a publikovali ste množstvo prác v oblasti celostnej medicíny a preventívnej zdravotnej starostlivosti.

Intenzívne sa zaoberáte aj cholesterolom, o ktorom sa veľa a prevažne negatívne hovorí, hoci táto látka má pre metabolizmus veľký význam. Môžete našim čitateľom vysvetliť, čo je to vlastne cholesterol a na čo ho naše telo potrebuje?

Prof. Dr. Michaela Döll: Cholesterol nie je vo svojej podstate škodlivý, ale je to veľmi dôležitá prírodná látka. Cholesterol sa bežne považuje za tuk – ale z čisto chemického hľadiska patrí táto látka vďaka svojej štruktúre medzi alkoholy.

V tele sa produkuje predovšetkým v pečeni a táto samovýroba je nevyhnutná, pretože cholesterol plní v organizme celý rad dôležitých fyziologických funkcií: Je napríklad základnou zložkou bunkových membrán. Tie zasa plnia množstvo úloh, ako je napríklad prenos (živín) z jednej bunky do druhej alebo výmena informácií medzi bunkami.

Okrem toho sa v tele každú sekundu obnovuje približne 50 miliónov buniek – cholesterol je na to potrebný ako stavebný materiál. Cholesterol je dôležitý aj pre funkciu mozgu a nervov. Okrem iného zohráva úlohu pri tvorbe synapsií (pozn. prekl.: spojovacích bodov medzi dvoma nervovými bunkami) a ovplyvňuje procesy metabolizmu mozgu. Súhrnne možno povedať: cholesterol zabezpečuje dobrý „prietok“ v mozgu.

Okrem toho je základným prekurzorom celého radu hormónov. Telo nemôže produkovať pohlavné hormóny bez toho, aby malo k dispozícii cholesterol ako prekurzor. Medzi pohlavné hormóny patria estrogén a progesterón u žien a androgény u mužov. Cholesterol je tiež zodpovedný za zabezpečenie stresových hormónov, ako je kortizol, a funguje ako východisková látka pre vitamín D. Tento „slnečný vitamín“ produkuje vlastný imunitný systém. Tento „slnečný vitamín“ sa tvorí vo vrchných vrstvách kože pomocou UV žiarenia a potrebujú ho okrem iného kosti, svaly a imunitný systém. Cholesterol je tiež veľmi dôležitý pre fungujúci tráviaci systém, pretože sa v pečeni premieňa na žlčové kyseliny – a tie sú zase nevyhnutné pre trávenie tukov. Cholesterol je teda skutočný „všeumel“ a pre telo je oveľa dôležitejší, než by sa mohlo zdať z jeho povesti.

Zvýšený cholesterol

Institut AllergoSan: Napriek tomu, že cholesterol má pre náš organizmus taký veľký význam, takmer každý pozná vo svojom okolí niekoho, kto užíva lieky na zníženie cholesterolu – či už ide o statíny alebo rastlinné lieky. Prečo sa zdá, že hladina cholesterolu je u toľkých ľudí vykoľajená? A je zvýšená hladina cholesterolu automaticky nebezpečná?

Prof. Dr. Michaela Döll: V prvom rade treba pripomenúť, že cieľové alebo hraničné hodnoty cholesterolu sa v posledných desaťročiach neustále znižovali, a to tak v prípade „zlého“ cholesterolu, ako aj celkového cholesterolu. To prispieva k tomu, že z pohľadu ortodoxnej medicíny má čoraz viac ľudí zvýšený cholesterol a predpisujú sa im príslušné lieky.

Dôležité je, aby sa hladina cholesterolu nikdy neposudzovala izolovane, ale vždy v súvislosti s inými kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi.

Vyskytuje sa vysoký krvný tlak? Má človek nadváhu? Fajčí? Má zvýšenú hladinu homocysteínu (poznámka: ak je výskyt tejto aminokyseliny zvýšený, zvyšuje sa riziko arteriosklerózy)? Všetky tieto rizikové faktory sa musia zvážiť spoločne, aby sa rozhodlo, či je potrebná liečba cholesterolu. Čoraz častejšou kombináciou rôznych kardiovaskulárnych rizikových faktorov je tzv. metabolický syndróm – približne 20 % populácie má nadváhu v kombinácii s vysokým krvným tlakom, poruchou metabolizmu cukrov alebo zvýšenou hladinou cholesterolu.

Znížiť cholesterol prirodzenou cestou

Institut AllergoSan: Veľký význam pripisujete tomu, aby ste svojim pacientom čo najviac pomáhali pomocou stravy a vo svojej knihe „Cholesterol natürlich im Griff“ (Cholesterol pod kontrolou) opisujete rôzne potraviny, ktoré môžu pomôcť znížiť hladinu cholesterolu. Ktoré potraviny odporúčate a prečo sú podľa vás také cenné?

Prof. Dr. Michaela Döll: Obzvlášť cennou potravinou je fermentovaná červená ryža. To si vyžaduje vysvetlenie: fermentovaná červená ryža nemá nič spoločné s červeno sfarbenými ryžovými zrnami, ktoré sú dostupné napríklad v obchodoch so zdravou výživou. Do ryže sa skôr pridávajú určité mikroorganizmy, ktoré ju fermentujú.

Pri tomto procese vzniká okrem iného červený pigment a – čo je dôležitejšie – látka nazývaná monakolín K. Ukázalo sa, že inhibuje syntézu cholesterolu v pečeni, a to na rovnakom mieste, kde to robia statíny. Táto prírodná látka sa považuje za lepšie tolerovanú ako lieky na zníženie cholesterolu.

Mimoriadne zaujímavé štúdie sa týkajú aj vitálnych húb: spomínané huby dokážu pozitívne ovplyvniť metabolizmus tukov a môžu vyvinúť mierny antidiabetický účinok, čo je samozrejme veľmi zaujímavé vzhľadom na metabolický syndróm. Okrem iných sa používa huba shiitake (Lentinula edodes), čarovník motýľový (Coriolus versicolor) a húsenica čínska (Cordyceps sinensis).

Chutná huba shiitake je známa aj z ázijskej kuchyne, ale mnohé iné vitálne huby nie sú vhodné na konzumáciu, a preto sa môžu užívať len vo forme prášku alebo kapsúl. V integratívnej medicíne sa však zvyčajne nespolieha na jedinú hubu alebo jej účinné látky, ale uplatňuje sa viacero doplnkových liečebných mechanizmov, ktoré v súhrne predstavujú výhodu pre pacienta.

Institut AllergoSan: Dlho boli artičoky známe aj ako „rastliny na pečeň“ a je známe, že rastliny s horkou chuťou pomáhajú tráveniu. Čím presne sú tieto rastliny také výnimočné?

Prof. Dr. Michaela Döll: Už starí Gréci a Rimania oceňovali artičoky pri tráviacich problémoch. Nachádzajú sa v nich určité sekundárne rastlinné látky, ktoré priaznivo pôsobia na trávenie tukov: Konkrétne pomáhajú pečeni premieňať cholesterol na žlčové kyseliny. To vedie k zníženiu „zlého“ LDL a celkového cholesterolu. Všeobecne sa hovorí, že rastlina má regeneračný účinok na pečeň. Potraviny, ktoré obsahujú horké látky, a preto chutia horko, sú zásadne prospešné pre trávenie tukov. Patria k nim horké šaláty, čakanka, púpava a pod.

Účinok koenzýmu Q10

Institut AllergoSan: Ak sa v prípade výrazne zvýšenej hladiny cholesterolu nemožno vyhnúť užívaniu statínov na zníženie hladiny cholesterolu, často sa odporúča užívať koenzým Q10 ako doplnok. Prečo?

Prof. Dr. Michaela Döll: Koenzým Q10 je látka podobná vitamínu, ktorá je nevyhnutná pre produkciu energie v bunkách. Jednoducho povedané, koenzým Q10 funguje ako palivo pre elektrárne v našich bunkách.

Najmä orgány, ktoré potrebujú energiu, ako napríklad mozog a srdce alebo svaly všeobecne, potrebujú veľa koenzýmu Q10.

Užívanie statínov môže v súčasnosti spôsobiť problém s vlastnou produkciou koenzýmu Q10 v tele: cholesterol aj koenzým Q10 sa v tele vyrábajú zo spoločného prekurzora (z kyseliny mevalónovej). Statíny zasahujú do tohto metabolického procesu a blokujú tvorbu cholesterolu – ale zároveň aj tvorbu koenzýmu Q10.

To môže viesť k nedostatku koenzýmu Q10 v krvi, ako aj vo svalovom tkanive, čo vysvetľuje niektoré časté vedľajšie účinky statínov: zvýšená bolesť svalov alebo slabosť, slabá koncentrácia, depresívne nálady, únava a apatia môžu tiež zaťažovať pacientov. Statíny by sa preto mali užívať až po veľmi jasnom objasnení pomeru prínosu a rizika.

Súvislosť medzi črevnou flórou a hladinou cholesterolu

Institut AllergoSan: Črevná flóra je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje hladinu cholesterolu. Ako vysvetlíte súvislosť medzi črevnou flórou a hladinou cholesterolu – a ako prinútiť črevné baktérie, aby urobili niečo pozitívne pre vaše zdravie?

Prof. Dr. Michaela Döll: Už dlho je známe, že črevná flóra zohráva významnú úlohu v jednom z najväčších rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení, a to v obezite. Takzvané „tukové“ mikroorganizmy zabezpečujú rozklad a využitie aj vlákniny, ktorá za normálnych okolností prechádza črevom v celku.

To výrazne prispieva k nárastu telesnej hmotnosti, ktorá môže byť jeden až dva kilogramy za rok, ktoré sa ukladajú na „nežiadúcich miestach“ kvôli zle kolonizovanému črevu. Prostredníctvom cielenej výživy a špecifickej vlákniny však možno črevné baktérie naprogramovať na „chudnutie“.

Štúdie tiež ukazujú, že probiotiká so špeciálne vybranou kombináciou baktérií môžu mať priaznivý účinok na rôzne kardiovaskulárne parametre, čo je obzvlášť dôležité pre pacientov s viacerými rizikovými faktormi.

Hodnoty cukru v krvi sa teda po určitom čase užívania jednoznačne zlepšia – na rozdiel od podávania placeba. Podobne sa môžu hodnoty krvných tukov posunúť smerom k „dobrému“ HDL cholesterolu.

Pozitívne možno ovplyvniť aj ďalšie hodnoty, ako sú triglyceridy, obvod brucha a hmotnosť. Vidíte, aké dôležité sú naše črevné baktérie. Tieto zistenia zároveň ukazujú, že týmto ochoreniam môžete vopred čeliť a znížiť riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení tým, že budete dbať na “ stravu ohľaduplnú k črevám“, a teda aj na svoju črevnú flóru.

Zdravá strava

Institut AllergoSan: Máte nejaké konkrétne tipy na stravu šetrnú k črevám? Ktoré potraviny odporúčate a prečo?

Prof. Dr. Michaela Döll: Existuje zeleniny bohaté na inulín. Je to skvelá potrava pre „dobré“ črevné baktérie, ktoré túto vlákninu využívajú, a tak môžu dobre rásť a množiť sa. Vynikajúcim zdrojom inulínu je najmä šalát, topinambur, špargľa, čakanka, púpava a artičoky. Okrem toho sú pektíny dôležité ako živina pre „dobré“ baktérie. Nájdeme ich v rôznych druhoch ovocia, napríklad v jablkách (jablčný pektín), a tu najmä v šupke.

Na záver by som rád uviedla, že niektoré potraviny, živiny a rastlinné látky, ako aj probiotické baktérie majú obrovský potenciál. V každom prípade je vhodné poradiť sa so svojím lekárom o užívaní prírodných látok, aby ste dostali hladinu cholesterolu pod kontrolu prirodzenou cestou.

Institut AllergoSan: Veľmi pekne vám ďakujeme za zaujímavý rozhovor a tento cenný pohľad na nutričnú medicínu!

*Prof. Dr. rer. nat. Michaela Döll vyštudovala biológiu, má doktorát z farmácie a je profesorkou na TU Braunschweig na katedre potravinárskej chémie. Výživová medicína a preventívna zdravotná starostlivosť patria medzi jej hlavné témy už viac ako 20 rokov.