Kožné choroby: Príčiny, príznaky a prepojenie so zdravím čriev

Kožné choroby predstavujú širokú škálu ochorení postihujúcich pokožku, ktoré môžu byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane genetických predispozícií, hormonálnych zmien (perimenopauza/postmenopuaza), infekcií, alergií, autoimunitných reakcií, stresu a životného štýlu.

Pokožka je náš najväčší orgán. Často o nej uvažujeme ako o niečom „navonok“ – krémujeme, natierame, schovávame pod make-up alebo oblečenie. Avšak mnohé kožné choroby nevznikajú na koži, ale hlboko vo vnútri tela – najčastejšie v črevách.

Prekvapivé spojenie: črevný mikrobióm a pokožka

Mnohí ľudia si stále neuvedomujú, že kožné ochorenia často úzko súvisia so zmenami v črevnej mikrobiote. Vedecké štúdie ukazujú, že pacienti s chronickými kožnými ochoreniami, ako sú rosacea, neurodermatitída a psoriáza, majú narušenú rovnováhu v črevách – tzv. dysbiózu. Nadbytok patogénnych baktérií vedie k zápalom, ktoré sa prejavujú aj cez kožu. Mnohé chronické kožné ochorenia začínajú v čreve alebo v pečeni – od tichého zápalu, cez toxíny až po preťaženie imunitného systému.

Keď sa črevo stane priepustným a črevná bariéra už neplní svoju funkciu, dostávajú sa prijaté látky aj toxíny do krvi. A čo na to pokožka? Stáva sa ventilom na to, čo telo nemôže spracovať, takže nečistoty vychádzajú „na povrch“.

Medzi najčastejšie kožné ochorenia patria:

Atopický ekzém / Atopická dermatitída

Atopický ekzém alebo neurodermatitída je chronické svrbivé ochorenie, ktoré postihuje najmä deti, ale aj dospelých. Koža je suchá, červená, šupinatá, často popraskaná. Môže sa zhoršovať stresom, potravinovými alergiami alebo kontaktom s dráždidlami. Silne súvisí s alergiami a oslabenou bariérovou funkciou kože, ktorá môže byť ovplyvnená aj črevným mikrobiomóm. Je to ochorenie, pri ktorom sa koža a imunitný systém „nedokážu dohodnúť „– a často za tým stojí aj nezdravé vnútorné prostredie, najmä v črevách.

Psoriáza

Psoriáza (lupienka) je autoimunitné ochorenie, pri ktorom sa kožné bunky obnovujú oveľa rýchlejšie ako normálne – nie za 28 dní, ale za 3–5! Výsledkom sú červené, hrubé ložiská pokryté striebornými šupinami, najčastejšie na lakťoch, kolenách, pokožke hlavy či v oblasti krížov. Psoriáza nie je „iba“ kožný problém – je to systémové ochorenie s koreňmi v imunite a tichom zápale. Psoriáza je chronické, zápalové ochorenie, ktoré postihuje nielen kožu, ale aj kĺby (psoriatická artritída) a vnútorné orgány. Psoriáza sa často vyskytuje v spojení s obezitou, metabolickým syndrómom, cukrovkou 2. typu a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Nové výskumy poukazujú aj na narušenú rovnováhu črevného mikrobiómu, ktorá môže prispievať k zápalom v tele a zhoršovaniu psoriázy. Okrem fyzických príznakov má psoriáza aj výrazný psychologický dopad – pacienti často trpia úzkosťou, depresiou a spoločenskou izoláciou. Včasná diagnostika, komplexná liečba a dôraz na zdravý životný štýl môžu výrazne zlepšiť kvalitu života pacienta. 

Rosacea

Rosacea je chronické ochorenie kože, ktoré postihuje hlavne tvár – nos, líca, bradu, čelo. Prejavuje sa začervenaním, rozšírenými cievkami, vyrážkami či pupienkami. V pokročilých prípadoch môže dôjsť k zhrubnutiu kože na nose (tzv. rinophyma). Spúšťačmi bývajú stres, alkohol, slnko, korenené jedlá, teplé nápoje – ale aj črevné dysbiózy a SIBO (premnoženie baktérií v tenkom čreve). Až 80 % ľudí s rosaceou má pozitívny nález SIBO, čo potvrdzuje súvislosť medzi trávením a stavom pleti.

Seboroická dermatitída

Toto ochorenie postihuje najmä oblasti s množstvom mazových žliaz – teda vlasovú pokožku, čelo, obočie, nosovú ryhu, uši. Prejavuje sa ako mastná, žltkastá šupinatosť s možným začervenaním a svrbením. Mnohí si ho mýlia s lupinami – ale ide o zápalové ochorenie. Vzniká v dôsledku premnoženia kvasiniek (Malassezia), oslabeného imunitného systému alebo stresu a hormonálnych zmien. Častá je aj spojitosť s nerovnováhou črevného mikrobiómu a mastnými kyselinami.

Acne vulgaris (akne)

Akné sa netýka len tínedžerov. Čoraz viac dospelých – najmä žien po tridsiatke – trpí hormonálnym akné, ktoré sa objavuje na brade, čeľusti a lícach. Príčinou je nadmerná produkcia mazu, upchatie pórov a zápal, často v kombinácii s hormonálnou nerovnováhou. Akné ale úzko súvisí aj s trávením – najmä s intoleranciami, syndrómom priepustného čreva (Leaky gut), zápalmi v črevnej sliznici či nedostatkom živín (napr. zinok, vitamín A, omega-3).  

Pásový opar

Pásový opar (odborne herpes zoster) je infekčné vírusové ochorenie, ktoré vzniká reaktiváciou vírusu varicella-zoster – rovnakého vírusu, ktorý spôsobuje ovčie kiahne (varicellu). Po prekonaní ovčích kiahní ostáva vírus v organizme v nečinnom stave, uložený v nervových gangliách – zhlukoch nervových buniek blízko miechy. U niektorých ľudí sa však tento spiaci vírus môže znovu aktivovať, často roky alebo desaťročia po pôvodnej infekcii, a vyvolá ochorenie známe ako pásový opar. Typickým prejavom pásového oparu je bolestivá vyrážka, ktorá sa objavuje v pruhu alebo páse na jednej strane tela. U niektorých pacientov sa vyvinie tzv. postherpetická neuralgia – dlhotrvajúca bolesť v postihnutej oblasti, ktorá môže pretrvávať týždne až mesiace po tom, čo sa kožné prejavy zahojili. Pásový opar je ochorenie, ktoré síce zvyčajne nie je život ohrozujúce, no môže byť veľmi bolestivé a nepríjemné. Včasná diagnóza, rýchle nasadenie liečby a celková podpora imunitného systému sú kľúčom k tomu, aby sa priebeh ochorenia čo najviac skrátil a zmiernili sa jeho následky.

Lišaj na koži

Lišaj je plesňové infekčné kožné ochorenie, ktoré spôsobujú dermatofyty. Na pokožke sa objavujú okrúhle červené ložiská so šupinatým okrajom, ktoré svrbia a postupne sa zväčšujú. Lišaje sa často šíria zvlhčeným prostredím (športové oblečenie, bazény, uteráky), no dôležitým faktorom je aj oslabená imunita. Liečba by mala byť komplexná: lokálna antimykotická + posilnenie imunity a črevného mikrobiómu.

Urtikária (žihľavka)

Najčastejšie vzniká ako reakcia na potraviny, lieky alebo stres. Urtikária, známa aj ako žihľavka, je kožné ochorenie, ktoré sa prejavuje rýchlo vznikajúcimi, svrbivými pupencami (urtikami), ktoré často pripomínajú popŕhlenie žihľavou – odtiaľ aj jej názov. Výsevy sú zvyčajne ružové až červené, mierne vyvýšené, svrbia, môžu sa spájať do väčších plôch a niekedy menia miesto výskytu – objavia sa na jednej časti tela a o niekoľko hodín zmiznú, aby sa presunuli inde. Liečba urtikárie závisí od formy a príčiny. Pri akútnej žihľavke je základom odstránenie vyvolávajúceho faktora, ak je známy, a nasadenie antihistaminík, ktoré blokujú účinok histamínu – látky, ktorá spôsobuje svrbenie a začervenanie kože.  V prípade opakovaných alebo chronických prejavov je dôležité nielen zmierniť príznaky, ale pátrať po príčine v tele – či už ide o potravinovú intoleranciu, hormonálnu nerovnováhu, stres, alebo nerovnováhu v črevnej mikrobiote. Práve prepojenie medzi kožou, imunitou a tráviacim systémom býva pri urtikárii často kľúčom k úspešnej dlhodobej liečbe.

Vitiligo

Vitiligo je chronické kožné ochorenie, pri ktorom dochádza k stratám pigmentu v určitých oblastiach kože. Prejavuje sa ako ostro ohraničené biele škvrny, ktoré vznikajú v dôsledku zničenia alebo poruchy činnosti melanocytov – buniek zodpovedných za tvorbu melanínu, teda pigmentu, ktorý určuje farbu pokožky, vlasov a očí. Príčina vitiliga nie je úplne objasnená, no predpokladá sa, že ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém omylom napáda vlastné melanocyty. Svoje zohráva aj genetická predispozícia – vitiligo sa môže vyskytovať v rodinách, najmä v spojení s inými autoimunitnými chorobami, ako sú napríklad poruchy štítnej žľazy, cukrovka 1. typu alebo perniciózna anémia. Spúšťačmi môžu byť stres, úrazy kože (tzv. Köbnerov fenomén), silné spálenie od slnka, hormonálne zmeny alebo infekcie. Aj keď vitiligo nie je vyliečiteľné, jeho priebeh sa dá spomaliť alebo čiastočne zvrátiť, najmä ak sa liečba začne včas. Moderný prístup k vitiligu zahŕňa aj psychologickú podporu, pretože v mnohých prípadoch sú práve psychické dopady ochorenia najvážnejšie.

Pigmentové škvrny

Pigmentové škvrny síce nepredstavujú zdravotné riziko, no sú dôležitým signálom o stave pokožky a jej reakcii na vonkajšie alebo vnútorné vplyvy. Pigmentové škvrny sú kožné zmeny, pri ktorých dochádza k nahromadeniu melanínu – prirodzeného pigmentu, ktorý určuje farbu pokožky, vlasov a očí. Tieto škvrny vznikajú v dôsledku poruchy tvorby alebo rozloženia melanínu a môžu mať rôznu farbu – od svetlohnedej až po tmavohnedú, niekedy dokonca sivastú. Najčastejšie sa objavujú na tvári, rukách, krku, dekolte a iných oblastiach vystavených slnku, pretože práve ultrafialové (UV) žiarenie je hlavným spúšťačom ich vzniku.

 Včasná prevencia, ochrana pred UV žiarením a cielene zvolená starostlivosť dokážu nielen zabrániť vzniku pigmentových škvŕn, ale aj výrazne zlepšiť vzhľad pokožky.  Podpora zvnútra: Antioxidačná výživa – vitamíny A, C, E, selén, zinok podporujú zdravie pokožky. Zníženie zápalu a oxidatívneho stresu – pomáha predchádzať vzniku nových škvŕn. V prípade výraznej alebo neustupujúcej pigmentácie je vhodné konzultovať stav s dermatológom.