Alergie na vzostupe
Nádcha, opuchnuté a svrbiace oči: ľudia trpiaci sennou nádchou sotva prežívajú krásnu jar, pretože sa už roky musia prispôsobovať dlhšiemu alergickému obdobiu kvôli miernejším teplotám. A to sa týka pomerne veľkého počtu ľudí – veď alergie na peľ sú najrozšírenejšími alergiami a v našej časti sveta postihujú približne 15 % populácie.
Počet alergikov na celom svete už roky stúpa: Inštitút Roberta Kocha predpokladá, že každému štvrtému človeku bude aspoň raz v živote diagnostikovaná alergia. Veď kto by nepoznal niekoho, kto je alergický na trávu, roztoče domáceho prachu, mačacie chlpy, arašidy a podobne? Aj keď je diagnóza často stanovená, väčšina alergikov nevyužíva adekvátnu liečbu vo forme hyposenzibilizácie, ktorá má 80 % úspešnosť. Hyposenzibilizácia však nechráni pred vznikom nových alergií. Výsledkom je, že mnohí ľudia bojujú s príznakmi pomocou tabliet, očných kvapiek a nosových sprejov, ale príčina zostáva.
Tým sa zvyšuje aj riziko alarmujúceho presunu príznakov do hlbších dýchacích ciest, priedušiek: výsledkom je alergická bronchiálna astma, ktorá sa vyskytuje až v 40 % neliečených alergií.
Čoraz viac detí má alergie
Dr. Adolf Heschl, ktorý má doktorát z biológie a je vedeckým poradcom, pozorne sleduje rastúci význam tejto témy. „Každá druhá otázka našim odborníkom sa teraz točí okolo alergií alebo intolerancií. Je tiež badateľné, že je postihnutých čoraz viac detí, a to už od narodenia.“
Alergie vo forme atopického ekzému – známeho aj ako neurodermatitída – sa prejavujú už u dojčiat a batoliat. Tento problém sa v západnom svete v posledných rokoch strojnásobil: V súčasnosti ním trpí približne 15 až 20 % všetkých detí na svete. Príznaky: svrbenie, červená koža, ktorá je opuchnutá a popraskaná a môže dokonca viesť k problémom so spánkom u detí, keďže svrbenie môže byť v noci veľmi výrazné. „Ak sa tieto deti neliečia, často v priebehu života prejdú charakteristickou dráhou alergika,“ hovorí Dr. Heschl. V dôsledku poruchy regulácie imunitného systému sa k atopickej dermatitíde (často v spojení s potravinovou alergiou) neskôr pridružia ďalšie alergické ochorenia, ako sú alergie na peľ alebo roztoče domáceho prachu, a po fázach bez príznakov dokonca astma.
Prečo počet alergií neustále narastá?
Prečo sa u niektorých ľudí alergie vyvinú a u iných nie, nie je zatiaľ úplne jasné. Isté je, že alergie sa zhoršujú v dôsledku životných podmienok v moderných priemyselných krajinách. Prílišná hygiena, zvýšené znečistenie životného prostredia, klimatické zmeny a s nimi spojené zmeny vo svete rastlín patria medzi aspekty, o ktorých sa v súčasnosti vie, že súvisia so šírením alergických ochorení. Alergiami na peľ trpí čoraz viac ľudí, najmä v mestských oblastiach. Znečisťujúce látky v ovzduší, ako sú ozón, oxid dusičitý alebo pevné častice, sú silnými oxidačnými činidlami a vedú k zápalovým reakciám v dýchacích cestách. Menia tiež chemickú štruktúru alergénov v peľoch, ktoré sa vznášajú v okolí, čo ešte zvyšuje ich účinnosť. Je tiež zrejmé, že početné alergény sa produkujú častejšie, keď sú rastliny vystavené stresu, t. j. počas horúčav, sucha alebo pri zvýšenom pôsobení látok znečisťujúcich ovzdušie.
"Naprogramované" alergie
Okrem vonkajších faktorov zohráva úlohu aj dedičná predispozícia. Ak jeden z rodičov trpí alergiou, dieťa má o 20 až 40 % vyššie riziko, že sa u neho choroba tiež prejaví – ak sú postihnutí obaja rodičia, riziko je už o 80 % vyššie. Podľa súčasných poznatkov je najdôležitejším faktorom, ktorý môže ovplyvniť sklon jednotlivca k alergiám, priamo v našom strede: črevo. Nie nadarmo sa považuje za „sídlo imunitného systému“ – veď 70 až 80 % imunitných buniek produkujúcich protilátky sa nachádza práve tu a riadi imunitnú odpoveď. V konečnom dôsledku nie je alergia nič iné ako nadmerná reakcia nášho imunitného systému. Početné štúdie v súčasnosti potvrdili, že určité bakteriálne faktory majú vplyv na alergie. Deti, ktoré vyrastajú na farme (alebo v jej bezprostrednej blízkosti), majú výrazne nižšiu pravdepodobnosť vzniku alergických ochorení, čo sa pripisuje mikrobiálnym ochranným faktorom napríklad v prachu zo stodoly.
Nadmerná hygiena
Opačný účinok je známy ako hygienická hypotéza. „V súčasnosti sa predpokladá, že prílišná hygiena podporuje vznik alergických ochorení, pretože vedie k trvalej nadmernej aktivácii vrodeného imunitného systému,“ vysvetľuje Dr. Heschl. To je napríklad prípad príliš často kúpaných detí. Príliš časté umývanie – často s nadmerným používaním sprchových gélov alebo mydla – odstraňuje z detskej pokožky ochranný kyslý plášť a znižuje ochrannú bakteriálnu flóru. A práve tieto dva ochranné faktory proti alergickým reakciám ovplyvňuje v črevách aj príliš „čistý“ životný štýl: správnu hodnotu pH a čo najväčší počet komenzálnych – t. j. ochranných a dokonca prospešných – baktérií. Početné štúdie dokazujú, že medzi mikrobiómom kože a čriev existuje úzka súvislosť. Odborníci hovoria o osi črevo-koža: podľa nej majú ľudia s kožnými ochoreniami často aj ochorenia tráviaceho traktu – a naopak.
Vrodená a získaná imunitná odpoveď
V priebehu evolúcie sa u ľudí vyvinul komplexný obranný systém na ochranu pred patogénmi, ktoré spôsobujú choroby. Imunitná funkcia je čiastočne vrodená a čiastočne získaná. Vzhľadom na časté infekcie u detí a dojčiat je ťažké tomu uveriť, ale: „Deti majú veľmi kompetentný imunitný systém – a ten je založený na neustálom vystavení potenciálnym patogénom,“ vysvetľuje odborník na mikrobióm. „V maternici matky je dieťa ešte v chránenom prostredí, ale pri narodení je imunitná obrana dieťaťa prakticky zo sekundy na sekundu konfrontovaná s úplne novým prostredím – vrodený imunitný systém sa preto aktivuje okamžite.“
Až keď vrodený imunitný systém nedokáže zničiť patogény, nastúpi získaný imunitný systém, ktorý sa vyvíja počas celého života. Je oveľa presnejší a dokáže si útočníkov natrvalo zapamätať. Tieto imunitné reakcie sú riadené zložitou súhrou pomocných buniek TH1 a TH2. V prvých mesiacoch života je preto potrebné, aby bakteriálne kmene, ako sú bifidobaktérie a laktobacily prítomné v črevnom mikrobióme, stimulovali dozrievanie buniek TH1, aby sa vyvážila dominancia TH2, ktorá prirodzene existuje po narodení.
Ak nerovnováha buniek TH1 a TH2 pretrváva aj po narodení, je veľká pravdepodobnosť, že sa u dieťaťa skôr či neskôr vyvinú alergické reakcie v podobe ekzému. Štúdie dokazujú, že u detí s nízkou mikrobiálnou biodiverzitou je zvýšené riziko vzniku alergií: Zistilo sa napríklad, že deti narodené cisárskym rezom a deti viackrát liečené antibiotikami mali menšiu rozmanitosť druhov v črevnom mikrobióme a mali výrazne väčšiu tendenciu k vzniku alergií ako ostatné deti. Podobne zmenené zloženie mikrobiómu sa zistilo aj u detí, ktoré boli kŕmené z fľaše namiesto dojčenia. Mikrobióm matky tiež určuje sklon jej dieťaťa k alergiám, pretože prirodzeným pôrodom dochádza k prenosu matkinej črevnej flóry do flóry dieťaťa.
Prevencia pomocou probiotík
A práve tu sa naskytá dôležitá príležitosť predchádzať vzniku alergií – najmä v prípade rodinnej anamnézy – už od útleho veku: Obnovením optimálnej rovnováhy TH1/TH2. Ako ukázali mnohé výskumy, niektoré bakteriálne kmene majú práve túto schopnosť. Dokonca aj v prípade už existujúcich alergií v prvých mesiacoch života sa ukázalo, že užívanie špeciálnej kombinácie baktérií (matkou v posledných mesiacoch tehotenstva a dieťaťom v prvom roku života) môže zabrániť vzniku ekzému o viac ako 70 % – dokonca ďaleko nad rámec užívania probiotík.
Fázy vzniku alergie
Mnohí ľudia sa stále domnievajú, že alergie sa zvyčajne objavujú v detstve, ale: „Existuje niekoľko fáz života, v ktorých sa alergie môžu vyvinúť,“ upozorňuje Dr. Heschl. Citlivými fázami, v ktorých sa náš imunitný systém musí prispôsobiť novému mikrobiálnemu prostrediu, sú napríklad nástup do škôlky a školy alebo puberta, ktorá je charakteristická ešte väčšou fyzickou blízkosťou k iným ľuďom. Ak črevné imunitné centrum nie je v rovnováhe, môžu sa rýchlo vyvinúť nové alergie. Ani vo vyššom veku nie ste voči tomu imúnni a môžete mať pocit, že zo dňa na deň bojujete s príznakmi alergie: „Je to pravdepodobne spôsobené najmä tým, že sa znižuje produkcia hlienu na slizniciach tela, čo znamená, že do organizmu sa dostáva viac potenciálnych alergénov a toxínov,“ vysvetľuje odborník.
Primárny cieľ: posilniť črevnú bariéru
Okrem vyváženého imunitného systému je pre prevenciu alergií rozhodujúca aj silná črevná bariéra. V zdravom čreve funguje ako nepreniknuteľný ochranný štít proti votrelcom a alergénom: negatívne faktory životného štýlu bariéru čoraz viac oslabujú, a preto sa stáva priepustnejšou pre niektoré zložky potravy, toxické látky a alergény, ktoré sa potom dostávajú do organizmu. Dlhodobý stres, užívanie antibiotík alebo iných liekov či nevyvážená strava s nízkym obsahom vlákniny preto zvyšujú pravdepodobnosť vzniku alergií alebo potravinovej intolerancie aj v dospelosti. Dr. Heschl preto radí: „Všetky opatrenia, ktoré posilňujú črevnú bariéru ako mikrobiálny ochranný štít proti negatívnym vonkajším vplyvom, pomáhajú obnoviť väčšiu toleranciu v črevnom imunitnom systéme a znižujú alergické nadmerné reakcie. Ak sa cez črevnú bariéru dostane len málo alergénov, imunitný systém sa môže venovať iným skutočne dôležitým obranným opatreniam – napríklad obrane proti nebezpečným patogénom, ako sú čoraz častejšie škodlivé baktérie odolné voči antibiotikám.“
Základným predpokladom účinnej črevnej bariéry je vždy dostatočné množstvo imunomodulačných baktérií. Špeciálne kmene baktérií majú schopnosť pôsobiť stimulačne na obranný systém tým, že zvyšujú produkciu dôležitých imunitných látok, ako je napríklad sekrečný imunoglobulín A (sIgA), ktorý zabezpečuje, že patogény nemôžu priľnúť na sliznicu a množiť sa. Alebo interleukín-10 (IL 10), posol imunitného systému, ktorý má protizápalový účinok a vyrovnáva pomer TH1 a TH2. Aj tu sú rozhodujúcou pomocou medicínsky relevantné probiotiká: V štúdii so súťažiacimi športovcami sa užívaním viacdruhového probiotika pozostávajúceho zo 6 imunomodulačných kľúčových kmeňov počas iba 4 týždňov normalizovala hodnota sIgA u 44 % testovaných osôb.
Náš mikrobióm sa preto významne podieľa na vzniku a prevencii alergií. To otvára možnosti pre opatrenia, najmä pre ľudí, ktorí – a medzi nich dnes patrí drvivá väčšina svetovej populácie – vyrastali ďaleko od dosahu farmárskeho prachu. Silná črevná flóra zabezpečuje silnú črevnú bariéru a vďaka tomu je náš imunitný systém tolerantnejší voči neškodným vonkajším vplyvom – od mačacích chlpov až po peľ brezy.
