Prínos vybraných probiotických bakteriálnych kmeňov pri alergiách v detstve je známy už roky a potvrdili ho aj mnohé vedecké štúdie (pozri okrem iného Niers 2009, Kim 2015). Mechanizmus účinku, ktorý je za to zodpovedný, podporuje vyvážené dozrievanie buniek dôležitých pre náš imunitný systém (bunky TH1 a TH2).
Súčasné výsledky výskumu dokazujú (Soderborg 2016), že prenos obezity a cukrovky z matky na dieťa sa uskutočňuje prostredníctvom SCFA (= mastné kyseliny s krátkym reťazcom): Tie vznikajú, keď určité črevné baktérie fermentujú nestráviteľné sacharidy. Následne sa do organizmu vstrebávajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom (najmä acetát, propionát a butyrát, zvyčajne v pomere 3:1:1), ktoré regulujú najmä náš imunitný systém a mnohé metabolické procesy, ako napríklad vlastnú tvorbu mastných kyselín (lipogenéza) alebo glukózy (glukogenéza). Mastné kyseliny s krátkym reťazcom sú tiež nevyhnutné pre produkciu energie a reguláciu syntézy cholesterolu v pečeni. Okrem toho určujú hodnotu našej stravy, pretože mastné kyseliny s krátkym reťazcom ovplyvňujú hormóny sýtosti, a tým aj množstvo jedla, ktoré zjeme.
S postupujúcim tehotenstvom sa mení črevná flóra matky (= mikrobiota) – a spolu s bakteriálnym zložením sa mení aj pomer produkovaných mastných kyselín s krátkym reťazcom. Aktuálna štúdia (Soderborg 2016) teraz ukazuje, že obezita alebo cukrovka sa prenáša z matky na ďalšiu generáciu prostredníctvom mastných kyselín s krátkym reťazcom, čím sa začína bludný kruh.
Matky prenášajú baktérie na (nenarodené) dieťa
Matky zdieľajú svoje baktérie (a najmä produkty ich metabolizmu, ako sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom) s plodom v maternici a počas pôrodu (vaginálna a črevná flóra pri vaginálnom pôrode; kožná flóra pri pôrode cisárskym rezom) – a materské baktérie sa prenášajú na dieťa aj počas dojčenia (“entero-materská cesta”). V prvých dňoch po pôrode slúži materské mlieko menej na výživu dieťaťa a viac na kontrolu bakteriálnej kolonizácie čreva. Materské mlieko obsahuje viac ako 200 rôznych molekúl cukru. Samotný novorodenec ešte nemá schopnosť tráviť tieto cukry a využívať ich ako potravu, ale baktérie využívajú tieto molekuly cukru ako potravu alebo ako substrát (Autran 2016). Tieto cukry preto podporujú cielenú kolonizáciu čreva novorodenca baktériami, ktoré bolo dovtedy takmer bez baktérií. Okrem toho sa v priebehu dojčenia mení zloženie materského mlieka, a tým aj bakteriálna kolonizácia v čreve dojčaťa. Niektoré molekuly cukru, tzv. oligosacharidy, na seba dokážu naviazať potenciálne škodlivé patogénne zárodky, a tak zabezpečiť, aby sa patogény cielene vylúčili z čreva dieťaťa.
Ako je už dlho známe, materské mlieko podporuje vývoj imunitného systému dieťaťa. Bezprostredne po narodení obsahuje obzvlášť vysoký podiel bioaktívnych bielkovín, a tak predstavuje pre novorodenca akúsi “náhradnú imunitu”, kým po približne jednom mesiaci sám neprevezme obranu proti patogénom. Potom sa počet materských protilátok v mlieku tiež zníži približne o 90 percent. Výrazne sa znižuje aj rozmanitosť molekúl cukru. Obsah tuku v materskom mlieku sa však zároveň zvyšuje, a tým podporuje rast dieťaťa.
Probiotiká pre matku a dieťa
Vyvážená črevná flóra matky počas tehotenstva a tiež počas dojčenia je preto nevyhnutná pre vývoj dieťaťa. Matkino črevo určuje smer pre zdravie ďalšej generácie vyváženou stravou bohatou na vlákninu alebo špeciálne vybranými probiotikami. A aj keď sa prospešné baktérie matky nemôžu dostatočne preniesť do čreva dieťaťa (napr. v prípade pôrodu cisárskym rezom alebo ak dieťa dostáva len výživu z fľaše, pretože matka nemôže alebo nechce dojčiť), imunitný systém novorodenca možno usmerniť správnym smerom pomocou probiotík s kmeňmi ľudských baktérií špeciálne prispôsobených potrebám dieťaťa – pretože pre imunitný systém dieťaťa neexistuje druhá šanca!
Prenos bakteriálnej kolonizácie čreva z matky na dieťa
V dôsledku zníženej rozmanitosti alebo nesprávnej kolonizácie čreva matky na konci tehotenstva dochádza k zmene produkcie mastných kyselín s krátkym reťazcom, čo môže mať vplyv na metabolické ochorenia (alergie, cukrovka, obezita). Táto nesprávna kolonizácia spolu s ďalšími rizikovými faktormi (ako je pôrod cisárskym rezom, užívanie antibiotík alebo výlučne kŕmenie z fľaše) vedie k zmene kolonizácie čriev v ďalšej generácii. Tento začarovaný kruh možno prelomiť a bojovať proti nemu cieleným prísunom probiotických baktérií.
