Lekár a matematik, výskumník v oblasti antibiotík a medicíny, liečiteľ vysokopostavených hláv štátov na celom svete – profesor Wolfgang Graninger je v odborných kruhoch známy svojimi skvelými prednáškami. Väčšina Rakúšanov ho však pozná aj pre jeho „silné“ verejné vyhlásenia, keď sa mu niečo nepáči. Pani Mag. Anita Frauwallner v rozhovore s medzinárodne uznávaným infektológom.
Súčasný vývoj probiotickej medicíny
Mag. Frauwallner: Obaja máme spoločnú vášeň pre výskum. V našej spoločnosti sa v rámci štúdií neustále skúmajú nové oblasti použitia probiotík a vy ste počas svojho života uskutočnili priekopnícke štúdie o antibiotikách – presný opak. Ako vidíte vývoj probiotickej medicíny?
Univ.-Prof. DDr. Graninger: Prvé probiotiká pozostávali len z jedného kmeňa, napr. Enterococcus faecium alebo Escherichia coli. Ale aj keď sa tento zárodok podáva v obrovskom množstve, ako môže len jeden jediný kmeň nahradiť stovky rôznych prospešných črevných zárodkov? Podobne ako v atómovom reaktore prebiehajú v čreve hnacie a spomaľovacie reakcie, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Len tak sa dá vysvetliť rozmanitosť baktérií v čreve. Pri kolitíde spojenej s antibiotikami, ktorú vyvoláva Clostridium difficile, získava prevahu jedna patogénna baktéria, prirodzené regulačné mechanizmy v čreve zlyhávajú, pretože boli poškodené antibiotikami – a výsledkom je superúder do hrubého čreva! Preto som vždy hovoril, že rozumné probiotikum musí mať vždy niekoľko rôznych kmeňov – 5, 10 alebo v budúcnosti možno 50 rôznych kmeňov – ktoré potom navodia normálnu črevnú flóru. Ako to má urobiť jeden jediný bakteriálny kmeň? S tým nesúhlasím! A dôležité je aj to, ako sa probiotiká užívajú, aby sa ich schopnosť v čreve rozvinula. Takže probiotiká vo všeobecnosti neodmietam, len mám na ne veľmi vysoké nároky.
Najvyššie štandardy kvality probiotík
Mag. Frauwallner: V tom sa absolútne zhodneme. Pokiaľ ide o naše zdravie, najvyššia kvalita je jednoducho nevyhnutná. Venovali ste sa výskumu v zahraničí a tiež medicíne, takže som si istá, že vaši pacienti vás často žiadajú o radu, na čo si majú dávať pozor pri cestovaní do cudzích krajín. Na čo by si mali ľudia dávať pozor najmä teraz, keď mnohí utekajú pred nízkymi teplotami a vydávajú sa na dovolenku do exotických krajín?
Univ.-Prof. DDr. Graninger: Dôležité je jesť len tepelne upravené jedlo. Potraviny často nie sú stopercentne čerstvé, preto by sa mali škodlivé baktérie zničiť dostatočnou teplotou – to platí aj pre nápoje, preto sa odporúča čaj alebo pivo. V týchto dňoch sa môžete dobre chrániť aj pred uštipnutím hmyzom. Existujú siete proti komárom a repelenty, ktoré sa nanášajú na pokožku, aby zabránili uštipnutiu hmyzom. Prvoradé je však chrániť sa vonku oblečením a zahaliť si ruky a nohy. Nemali by sme podceňovať ani farbu oblečenia: Khaki je farba, ktorú denný hmyz nemá rád. Naopak sivá a čierna sú tabu. Hlavným prenášačom muchy tse-tse je diviak – a ten je tmavosivý!
Mag. Frauwallner: Lekári často odporúčajú užívať antibiotiká ako preventívne opatrenie pri cestovaní do zahraničia, aby sa človek chránil pred choroboplodnými zárodkami, ktoré môžu spôsobiť ochorenie. Čo si o tom myslíte vy?
Preventívne užívanie antibiotík pri cestovaní do cudziny?
Univ.-Prof. DDr. Graninger: S tým absolútne nesúhlasím. Užívanie antibiotík ako prevencie proti cestovateľskej hnačke je zbytočné, oveľa zmysluplnejšie je užívať probiotiká.
Mag. Frauwallner: To ma naozaj teší! Vy ste považovaný za odborníka na antibiotiká. Napriek tomu ste kritický k predpisovaniu antibiotík. Z čoho pramení tento postoj? V akej podobe má podľa vás užívanie antibiotík zmysel?
Univ.-Prof. DDr. Graninger: Samozrejme, antibiotiká sú užitočné, ale len vtedy, ak presne viete, na čo sa používajú. Najmä počas chrípkovej sezóny alebo v prípade infekcií močových ciest sa antibiotiká zvyčajne predpisujú skôr, ako je jasné, ktorý zárodok je vlastne zodpovedný za príznaky. Časom to samozrejme viedlo k tomu, že mnohé patogénne zárodky sa stali voči antibiotikám rezistentné – pacienti majú následne opakované infekcie, na ktoré už potom antibiotiká nezaberajú. Antibiotiká sa stále považujú za všeliek na infekčné ochorenia čriev, hnačky a infekcie vo všeobecnosti, ale nie je to tak. Skutočným liekom je lekár, ktorý skutočne počúva pacienta. Pozrime sa na to takto: všetci lekári zložili Hippokratovu prísahu. Hippokrates však nemal žiadne prístroje na klinické vyšetrenie ani laboratóriá, len niekoľko otázok: Odkiaľ pochádzaš? Čo si jedol, čo si pil, majú to aj iní ľudia?
Antibiotická liečba u detí
Mag. Frauwallner: Chápem správne, že je nevyhnutné pacientov dôkladne vyšetriť a antibiotiká neužívať automaticky, ale len veľmi selektívne?! Najmä v nadchádzajúcej chrípkovej sezóne sa často stane, že k vám prídu rodičia, pretože ich dieťa má horúčku a – pravdepodobne zo zvyku – trvajú na antibiotikách. Čo v takomto prípade poviete?
Univ.-Prof. DDr. Graninger: Najprv požiadam rodičov, aby sa presvedčili, či horúčka nemá inú príčinu. Ak sa potom ukáže, že ide pravdepodobne o vírusovú infekciu, budem sa s matkou rozprávať dovtedy, kým ju nepresvedčím, že antibiotiká sú v tomto prípade zlý nápad – inak budem mať o jedného pacienta s poškodeným črevným mikrobiómom viac. U pacientov, ktorí často dostávali antibiotiká, sa mikrobióm musí prácne obnoviť. Martin Blaser (vedúci projektového tímu Human Microbiome Project) skúmal, čo sa deje v črevách u obrovského množstva pacientov, ak užívajú antibiotiká dvakrát ročne. V priebehu niekoľkých rokov sa črevná flóra zníži z približne 500 bakteriálnych kmeňov na 250. V čase, keď máte 80 rokov, vám zostane len niekoľko kmeňov! Črevá potom prirodzene potrebujú podporu.
Mag. Frauwallner: Problémom je, že črevná flóra je modernými liečebnými metódami čoraz redšia! Ak sa mi podarí pomocou armády neškodných mikróbov zneškodniť tie škodlivé patogény – to by bol ten správny prístup a ozajsný pokrok! Presne to sme práve preukázali v štúdii. Podávaním probiotika sa prostredie v čreve zmení takým spôsobom, že sa zrazu osídlia mnohé iné prospešné zárodky a vytlačia škodlivé. To je pre nás samozrejme vzrušujúce. Ešte viac však pre nás znamená, že v našej poslednej štúdii s viacdruhovým probiotikom sme dokonca dokázali masívne zlepšiť funkciu pečene. Ako infektológovi vám pacienti s cirhózou pečene nie sú cudzí. Ako vnímate túto novú možnosť liečby?
Univ.-Prof. DDr. Graninger: Pečeň je neuveriteľne silný orgán; nepretržite spracováva a detoxikuje všetko, čo sa vstrebáva cez črevo, a to na najvyššej úrovni. A tento „predbežný proces“, t. j. všetko, čo sa do pečene dostane, je modifikované normálnou črevnou flórou; zdravá črevná flóra dokáže pečeni uľaviť oveľa viac ako tá poškodená. Od pacientov, ktorí sú už v pečeňovej kóme, vieme, že črevná flóra už nie je v poriadku. Som presvedčený, že sa to môže zlepšiť pomocou probiotík.
