Mag. Frauwallner: Dlho si ľudia mysleli, že črevo je len tráviaca trubica a nemá žiadny ďalší význam. Dnes vieme, že takýto pohľad tento orgán značne podceňuje. Nielenže je zodpovedný za 30 ton potravy, ktoré počas života skonzumujeme, ale chráni nás aj pred chorobami. Skúmali ste nervové spojenia medzi črevom a mozgom, takže moja otázka znie: Čo znamená os črevo-mozog a aký má vplyv na človeka?
Prof. Holzer: Os črevo-mozog je úzke prepojenie a intenzívna výmena informácií medzi črevom a mozgom, a to v oboch smeroch. Črevá aj mozog sú životne dôležité orgány, a aby sme ako organizmus dobre fungovali a cítili sa zdravo a dobre, činnosť čriev a mozgu musí byť dobre koordinovaná. Preto keď sa vyskytnú problémy s jedným z týchto orgánov, veľmi často môže byť postihnutý aj druhý orgán. Aby sme pochopili os črevo-mozog, musíme tiež vedieť, ako tieto dva orgány navzájom komunikujú, a to prostredníctvom nervov, hormónov, imunitných poslov a mikrobiálnych poslov.
Mag. Frauwallner: Črevný mozog v skutočnosti nemôže “myslieť”, ale používa tých istých poslov ako mozog hlavy, a tak ovplyvňuje to, čo cítime a ako myslíme. Stále počúvame, že existujú vedecké dôkazy o tom, že stres znižuje poznávaciu (kognitívnu) výkonnosť. Existujú o tom nejaké dôkazy?
Prof. Holzer: Áno, existuje veľa experimentálnych dôkazov o súvislosti medzi stresom, emóciami, náladou, učením a pamäťou. Je tiež dôležité definovať, čo sa rozumie pod pojmom stres. Nie každý stres je zlý, ale chronický stres, ktorému nemôžete uniknúť kvôli svojej súkromnej alebo pracovnej situácii, môže mať vážne dôsledky na mozog a iné orgány (srdce, krvný obeh, črevá atď.). Stres totiž najprv pôsobí na mozog, ktorý potom spúšťa stresovú reakciu, aby sa s ním vyrovnal. Ak však stres nezmizne, ako je to v prípade chronického stresu, stresová reakcia zostáva a môže mať vážne následky na mnohé orgány – vrátane mozgu. Neustále zvýšené hladiny stresových hormónov, ako je kortizol, majú negatívny vplyv na oblasti mozgu (hipokampus), ktoré sú dôležité pre učenie a pamäť a aktivujú oblasti mozgu (amygdala), ktoré majú rozhodujúci vplyv na emócie a náladu.
“Aby sme pochopili os črevo-mozog, musíme tiež vedieť, ako tieto dva orgány navzájom komunikujú.”
Mag. Frauwallner: V minulosti, keď sme my ľudia ešte žili v jaskyniach, to bolo jednoduchšie. Keď ste boli konfrontovaní s hrozbou, mali ste len dve možnosti – “boj alebo útek”, t. j. bojovať s nepriateľom alebo utiecť. To už dnes nie je možné, pretože kto môže len tak utiecť z pracoviska len preto, že zákazníci sú v strese a šéf kričí? To však znamená, že produkujeme obrovské množstvo stresových hormónov, ktoré nemôžeme odbúrať tým, že zvýšime výkonnosť organizmu.
Prof. Holzer: Od samého začiatku máme neuroendokrinnú funkčnú os, ktorá nám ponúka na výber len boj alebo útek. V súčasnosti sa kortizol neustále produkuje v dôsledku permanentného stresu, čo mení receptory. Kortizol by mal potláčať zápal, ale už to nerobí. Výsledkom sú zdravotné problémy.
Mag. Frauwallner: Stále počúvam od tých, ktorých sa to týka, že si v noci nemôžu oddýchnuť, keď sú v strese; to platí pre našich súťažiacich športovcov pred súťažou rovnako ako pre vrcholových manažérov v čase krízy. Naozaj stres zhoršuje spánok? A je u ľudí vystavených stresu narušená rovnováha serotonínu a melatonínu?
Prof. Holzer: Z uvedeného je zrejmé, že chronický stres ovplyvňuje určité oblasti mozgu (tzv. limbický systém) spôsobom, ktorý narúša emocionálnu rovnováhu. V extrémnych prípadoch sa z toho môžu vyvinúť úzkostné poruchy a depresie. To je jeden z dôvodov, prečo sa depresia považuje za chorobu súvisiacu so stresom, ktorej predchodcom je vyhorenie. Ak sa bližšie pozriete na situáciu v mozgu depresívnych ľudí, zistíte, že je postihnutých mnoho oblastí mozgu a mnoho transmiterov: Serotonín, noradrenalín, glutamát, neuropeptid Y a pravdepodobne tucet ďalších neurotransmiterov. Melatonín sa zásadne podieľa na dennom a nočnom rytme, ktorý je narušený pri depresii, ale rovnako aj pri strese a emocionálnej nerovnováhe.
Mag. Frauwallner: Na univerzite v Innsbrucku bolo dokázané, že permanentný stres vedie k rozsiahlym zápalom v čreve, ktoré majú obrovský vplyv na črevnú bariéru a na produkciu hormónov a iných posolových látok. Črevné baktérie odumierajú, membránové proteíny “tesných spojov” sa rozpúšťajú, toxíny a alergény sa môžu dostať do krvi. Predpokladá sa, že tento “tichý zápal” môže byť dokonca príčinou Alzheimerovej choroby a demencie.
Prof. Holzer: Môžem to len potvrdiť. Existuje množstvo výskumov – aj na ľuďoch – o neurotoxických účinkoch. Dnes vieme, že všetky signálne dráhy v tele sú ovplyvňované baktériami v čreve. Imunitný systém, ako aj náš metabolizmus alebo psychologické reakcie.
Mag. Frauwallner: To znamená, že stres môže spôsobiť aj fyzické poruchy, najmä môže mať taký negatívny vplyv na imunitný systém, že ľudia potom ľahšie ochorejú.
Prof. Holzer: Stresový hormón kortizol je známy svojím protizápalovým účinkom, ktorý sa prejavuje prostredníctvom imunitného systému. Stres potláča imunitný systém a zvyšuje náchylnosť na choroby a infekcie. To však nie je jediný dôsledok stresu na organizmus. Prostredníctvom autonómneho nervového systému komunikuje vystresovaný mozog s takmer všetkými orgánmi a môže ovplyvniť ich funkciu a trvalo ich uviesť do situácie, ktorá zodpovedá akútnej núdzovej tiesni. To má vplyv na srdce a krvný obeh, ale aj na črevá. Mechanizmy, ktorými sa zvyšuje permeabilita črevnej sliznice počas chronického stresu, nie sú zatiaľ podrobne známe. Zvýšená priepustnosť však spôsobuje črevám veľa problémov, pretože do črevnej steny sa zrazu dostanú veci (toxíny, patogény), ktoré tam v skutočnosti nemajú čo robiť. Okrem toho sa naruší rovnováha medzi črevným mikrobiómom a črevným imunitným systémom, v dôsledku čoho sa spustí zápalová reakcia, ktorá môže negatívne ovplyvniť funkciu mozgu prostredníctvom osi črevo-mozog.
Mag. Frauwallner: Čo očakávate v blízkej budúcnosti, pokiaľ ide o nové štúdie, nové poznatky na tému stresu, čo v súčasnosti sami skúmate?
Prof. Holzer: Od čias priekopníka výskumu stresu Hansa Selyeho sme sa naučili veľa o stresovej reakcii a jej dôsledkoch na rôzne orgánové systémy. Avšak to, čo stresové reakcie na molekulárnej úrovni v rôznych orgánoch spôsobujú, nie je ani zďaleka úplne známe. Prepojenie medzi stresom a zápalom je jedným z takýchto príkladov, pretože ho určite nemožno vysvetliť len kortizolom. Chronický zápal je reakcia, ktorá sa podieľa na mnohých ochoreniach. To možno považovať za endogénny stres. Preto sa výskum stresu a zápalu čoraz viac približuje. Zápalové procesy prebiehajú aj v mozgu, ktoré zohrávajú úlohu pri chronickej bolesti, ale aj pri psychických ochoreniach. Na takýchto súvislostiach pracuje aj skupina vysokokvalifikovaných študentov na doktorandskom štúdiu “Molekulárne základy zápalov” na Lekárskej univerzite v Grazi, na ktorých vedení sa podieľam.
Mag. Frauwallner: Na záver tohto rozhovoru by som sa chcela venovať téme probiotík a stresu. Boli už vyvinuté špecifické probiotiká, ktoré majú protizápalový účinok na črevnú sliznicu a môžu tak pozitívne ovplyvniť os črevo-mozog. Existujú už vedecky overené práce o tomto účinku probiotík?
Prof. Holzer: V roku 2011 bola v časopise PNAS publikovaná vynikajúca práca, ktorá rozvírila celý výskumný svet. Myši kŕmené probiotikami boli oveľa odolnejšie voči stresu ako ich spoločníci a ukázalo sa, že podávanie probiotických črevných baktérií môže jednoznačne pozitívne stimulovať ich správanie.
Mag. Frauwallner: Je to tak aj u ľudí?
Prof. Holzer: Viem si to veľmi dobre predstaviť. Podávanie medicínsky relevantných probiotík zvyšuje úroveň koncentrácie a zlepšuje emocionálnu stabilitu.
Mag. Frauwallner: Veľmi pekne vám ďakujem za túto zaujímavú diskusiu.
*Profesor Holzer žije a pracuje v Grazi, je dekanom pre doktorandské štúdium na Lekárskej univerzite. Štúdium ukončil s najvyšším vyznamenaním – “sub auspiciis praesidentis”. Dlhé roky zastával jedinú rakúsku univerzitu ako univerzitný profesor pre experimentálnu neurogastroenterológiu a tiež vedie Iniciatívu pre výskum mozgu.
