Spermidín sa ako účinný aktivátor autofágie, procesu obnovy buniek, považuje za “fontánu mladosti”. Tento mikroelement, ktorý chemicky patrí medzi polyamíny, je v tele produkovaný črevnými baktériami. Okrem toho sa spermidín môže vstrebávať aj prostredníctvom stravy. Štúdie ukazujú, že účinok zvonka dodávaného spermidínu a spermidínu z vlastného mikrobiómu sa navzájom dopĺňajú.
Čo je spermidín?
Táto mikroživina patrí medzi polyamíny. Spermidín sa považuje za účinný aktivátor tzv. autofágie. Ide o proces recyklácie v bunkách, ktorý vedie k obnove starých buniek, a tým sa môže obnoviť ich aktivita [1]. Najnovšie štúdie potvrdzujú túto predstavu a ukazujú, že zvýšený príjem tohto polyamínu prostredníctvom stravy bohatej na spermidín znižuje úmrtnosť zo všetkých príčin spojenú s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Kde sa spermidín nachádza?
Okrem vlastnej produkcie spermidínu v tele sa za najdôležitejšie zdroje považujú potraviny bohaté na spermidín a vlastný črevný mikrobióm. Polyamíny ako spermidín sa nachádzajú vo všetkých druhoch potravín v širokom rozsahu koncentrácií. Známym rastlinným zdrojom sú pšeničné klíčky.
V súčasnosti neexistujú žiadne oficiálne odporúčania pre denný príjem spermidínu, ale klinické štúdie naznačujú, že 1 – 6 mg denne je optimálny doplnok [2]. S pribúdajúcim vekom telo produkuje čoraz menej spermidínu [3] a tým klesá aj autofágia, preto má zmysel užívať spermidín ho ako doplnok stravy.
Vstrebávanie spermidínu do organizmu
Spermidín prijatý s jedlom alebo doplnkami stravy sa v čreve rýchlo vstrebáva, takže väčšina polyamínov už krátko po jedle z vnútra čreva zmizne. Molekulárny mechanizmus, t. j. presný spôsob, akým sa zvonku dodané polyamíny vstrebávajú z čreva do krvi, zatiaľ nebol definitívne objasnený. Predpokladá sa, že sa do tela dostávajú pasívnou difúziou z prvého úseku tenkého čreva, dvanástnika.
Ďalším predpokladom je, že polyamíny sú vstrebávané rôznymi epitelovými bunkami črevnej sliznice prostredníctvom prísne regulovaného aktívneho transportného procesu [4] alebo že vstrebávanie prebieha prostredníctvom tzv. endocytózy – t. j. vniknutím do oblasti bunkovej membrány, na ktorú sa spermidín naviazal. Na základe toho možno predpokladať, že na vstrebávaní spermidínu do organizmu sa podieľajú mechanizmy špecifické pre jednotlivé bunky, ktoré je ešte potrebné podrobnejšie opísať.
Črevné baktérie sú dôležitými tvorcami spermidínu
Naše črevné baktérie sú schopné produkovať spermidín.
Spermidín, ktorý produkujú črevné baktérie, sa tiež vstrebáva do tela na rovnakom mieste. Bunkové mechanizmy mikrobiómu regulujú produkciu polyamínu [5]. Spermidín produkovaný črevnými baktériami, ktorý spúšťa autofágiu, dokázal v sérii experimentov znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení u myší.
Tieto prospešné baktérie môžu v čreve zvýšiť produkciu putrescínu, prekurzora spermidínu. Štúdia tiež ukázala, že u ľudí, ktorí jedli jogurt s mikróbmi produkujúcimi polyamín, sa zlepšila funkcia endotelu (poznámka: endotel je vrstva buniek na vnútornom povrchu krvných a lymfatických ciev). Autori dospeli k záveru, že užívanie baktérií produkujúcich polyamíny znižuje riziko aterosklerózy [1].
U myší, ktoré konzumovali potravu obohatenú spermidínom, sa v skupine s najvyššou koncentráciou výrazne znížili príznaky starnutia [6].
Ostatné myši boli liečené probiotickými baktériami schopnými produkovať polyamíny. Prívod polyamínov z dodaných črevných baktérií viedol k výraznému zníženiu príznakov chronického zápalu a zároveň aj k výraznému predĺženiu života zvierat [7].
Zdroje:
[1] Matsumoto, Mitsuharu et al. “Endothelial Function is improved by Inducing Microbial Polyamine Production in the Gut: A Randomized Placebo-Controlled Trial.” Nutrients vol. 11,5 1188. 27 May. 2019, doi:10.3390/nu11051188
[2] Schwarz, Claudia et al. “Safety and tolerability of spermidine supplementation in mice and older adults with subjective cognitive decline.” Aging vol. 10,1 (2018): 19-33. doi:10.18632/aging.101354
[3] Muñoz-Esparza, Latorre-Moratalla et al. “ Polyamines in Food” Frontiers in Nutrition vol. 6 (2019): 108. doi:10.3389/fnut.2019.00108
[4] Milovic, V. “Polyamines in the gut lumen: bioavailability and biodistribution.” European journal of gastroenterology & hepatology vol. 13,9 (2001): 1021-5. doi:10.1097/00042737-200109000-00004
[5] Thomas, T, and T J Thomas. “Polyamines in cell growth and cell death: molecular mechanisms and therapeutic applications.” Cellular and molecular life sciences : CMLS vol. 58,2 (2001): 244-58. doi:10.1007/PL00000852
[6] Soda, Kuniyasu et al. “Polyamine-rich food decreases age-associated pathology and mortality in aged mice.” Experimental gerontology vol. 44,11 (2009): 727-32. doi:10.1016/j.exger.2009.08.013
[7] Matsumoto, Mitsuharu et al. “Longevity in mice is promoted by probiotic-induced suppression of colonic senescence dependent on upregulation of gut bacterial polyamine production.” PloS one vol. 6,8 (2011): e23652. doi:10.1371/journal.pone.0023652
