Kortizol: čo to je?
Kortizol je hormón, ktorý sa vylučuje nadobličkami, malými žľazami nachádzajúcimi sa nad obličkami. Tento hormón je súčasťou endokrinného systému a zohráva kľúčovú úlohu v regulácii množstva telesných funkcií, vrátane:
- Reakcia na stres: Kortizol je najznámejší pre svoju úlohu v reakcii na stres. Keď sa ocitnete v stresovej situácii, telo spustí mechanizmus „boj alebo útek“, ktorý zvyšuje hladiny kortizolu. Tým sa zvyšuje energia a zameranie na prekonanie náročnej situácie.
- Regulácia krvného cukru: Kortizol pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi tým, že podporuje tvorbu glukózy v pečeni.
- Imunitný systém: Kortizol má protizápalové vlastnosti a pomáha regulovať imunitnú odpoveď tela.
- Regulácia krvného tlaku: Hladiny kortizolu ovplyvňujú krvný tlak, čo je dôležité pre správne fungovanie kardiovaskulárneho systému.
Produkcia kortizolu je riadená hypofýzou a hypotalamom, dvoma časťami mozgu, ktoré sú kľúčové pre reguláciu hormonálnej rovnováhy. Keď je telo vystavené stresu, hypotalamus vylučuje hormón CRH (kortikotropín uvoľňujúci hormón), ktorý stimuluje hypofýzu k vylučovaniu ACTH (adrenokortikotropný hormón). ACTH následne stimuluje nadobličky, aby začali produkovať kortizol.
Hladiny kortizolu sa prirodzene menia počas dňa:
Najvyššie sú ráno, čo pomáha telu sa „prebudiť“ a pripraviť sa na deň. Počas dňa hladina postupne klesá a je najnižšia večer, keď sa telo pripravuje na spánok.
Príznaky vysokého kortizolu v tele
Hoci je kortizol nevyhnutný pre prežitie, dlhodobo zvýšené hladiny môžu mať negatívny vplyv na zdravie. Chronický stres vedie k neustálemu zvýšeniu kortizolu, čo môže spôsobiť rôzne problémy. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Priberanie, najmä v oblasti brucha (časté v perimenopauze/ postmenopauze): Kortizol podporuje ukladanie tukov, najmä v oblasti brucha, čo je známe ako viscerálny tuk. Zároveň môže spôsobovať úbytok svalovej hmoty a zadržiavanie vody.
- Tenká koža a ľahké tvorenie modrín: Kortizol oslabuje pokožku a spôsobuje, že sa ľahšie tvoria modriny a rana sa horšie hojí.
- Únava a slabosť: Kortizol môže z dlhodobého hľadiska spôsobovať únavu, pretože nadmerná produkcia kortizolu vedie k vyčerpaniu energetických zásob tela.
- Problémy so spánkom (nespavosť): Vysoké hladiny kortizolu môžu narušiť spánkový cyklus a spôsobiť nespavosť alebo ťažkosti so zaspávaním. Kortizol má normálne byť najvyšší ráno a klesať večer, ale pri hormonálnej nerovnováhe môže byť zvýšený aj v noci.
- Zmeny nálady, úzkosť a podráždenosť: Kortizol môže priamo ovplyvniť náladu, čo vedie k zvýšenej úzkosti, podráždenosti alebo dokonca depresii.
- Zvýšený krvný tlak: Kortizol má schopnosť zadržiavať sodík v tele, čo môže viesť k zvýšenému krvnému tlaku.
- Zvýšená hladina cukru v krvi: Kortizol stimuluje uvoľňovanie glukózy z pečene do krvi, čo môže zvyšovať riziko vzniku inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu.
- Znížená imunita: Kortizol potláča imunitný systém, čo môže spôsobiť, že budete častejšie chorí alebo náchylnejší na infekcie.
- Strata svalovej hmoty a slabosť: Kortizol spôsobuje rozklad bielkovín, čo môže viesť k strate svalovej hmoty a celkovému pocitu slabosti.
Dlhodobé zdravotné riziká vysokého kortizolu:
Ak je stresový hormón kortizol zvýšený dlhodobo, môže to viesť k závažnejším zdravotným problémom, vrátane:
- Cushingov syndróm: Tento stav je spôsobený nadmernou produkciou kortizolu a môže spôsobiť obezitu, vysoký krvný tlak, cukrovku a osteoporózu.
- Srdcovo-cievne ochorenia: Vysoké hladiny kortizolu zvyšujú riziko vzniku srdcových chorôb, najmä ak je prítomný aj vysoký krvný tlak alebo hladina cukru.
- Znížená kostná hustota: Kortizol oslabuje kosti a môže viesť k osteoporóze.
Kortizol test: ako zistiť, že mám zvýšený kortizol?
Ak máte podozrenie, že máte vysoký kortizol, najlepším spôsobom, ako to potvrdiť, je nechať si zmerať hladinu kortizolu prostredníctvom lekárskych testov. Existuje niekoľko metód, ako zistiť hladinu kortizolu v tele:
- Test zo slín: Toto je jeden z najpresnejších spôsobov, ako zmerať hladiny kortizolu. Test sa robí zvyčajne štyrikrát za deň (ráno, na obed, večer a pred spaním), pretože hladiny kortizolu sa menia počas dňa. Týmto spôsobom sa dá zistiť, či sú hladiny kortizolu zvýšené v čase, keď by mali byť nízke (napríklad večer).
- Krvný test: Lekár môže odobrať vzorku krvi na zistenie hladiny kortizolu. Krvný test sa robí zvyčajne ráno, keď sú hladiny kortizolu najvyššie. Ak sú hladiny kortizolu výrazne vyššie ako normálne, môže to naznačovať problém.
- Test moču: Môže sa tiež vykonať 24-hodinový test moču, kde sa meria množstvo kortizolu vylúčeného močom za celý deň. To poskytuje celkový obraz o tom, koľko kortizolu telo produkuje počas 24 hodín.
- Dexametazónový supresný test: Pri tomto teste dostanete malú dávku syntetického kortikosteroidu (dexametazón), ktorý má za normálnych okolností znížiť hladiny kortizolu. Ak hladiny kortizolu zostanú vysoké, môže to naznačovať, že máte problém s reguláciou kortizolu.
Ako znížiť hladinu kortizolu?
Ak chcete znížiť hladinu kortizolu, je dôležité zamerať sa na zníženie stresu. Pravidelný pohyb, najmä cvičenie s miernou intenzitou, pomáha telu znižovať hladinu kortizolu a zlepšuje náladu. Strava bohatá na antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny a vitamíny (najmä C a B) pomáha telu zvládať stres lepšie a podporuje správnu funkciu nadobličiek. Na udržanie správnej hladiny kortizolu je kľúčový je aj dostatočný spánok. Odporúča sa spať minimálne 7 hodín denne. Existujú dôkazy, že niektoré probiotiká môžu pomôcť zmierniť negatívne dopady stresu na organizmus. Probiotiká majú priaznivý vplyv na zdravie črevnej mikrobioty, a podľa nedávnych štúdií môžu ovplyvniť aj mozog a náladu. Toto prepojenie medzi črevom a mozgom je známe ako „os črevo-mozog“. Zdravie čriev môže priamo ovplyvniť mentálne zdravie a zvládanie stresu.
Ako môžu viacdruhové probiotiká znížiť hladinu kortizolu?
Probiotiká môžu pomôcť znížiť vysokú hladinu kortizolu, najmä ak je táto hladina zvýšená v dôsledku chronického stresu. Rôzne výskumy ukazujú, že niektoré špecifické kmene probiotík majú schopnosť pozitívne ovplyvniť činnosť osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA os), ktorá reguluje produkciu kortizolu. Probiotiká znižujú hladinu kortizolu cez viacero mechanizmov, ktoré súvisia s reguláciou stresovej odpovede organizmu, najmä prostredníctvom osi črevo-mozog. Tento komplexný vzťah medzi črevami a mozgom umožňuje probiotikám nepriamo ovplyvňovať činnosť mozgu a endokrinný systém, ktorý reguluje produkciu kortizolu. Tu je niekoľko hlavných mechanizmov, ako probiotiká znižujú hladinu kortizolu:
Os črevo-mozog
Črevo a mozog sú prepojené prostredníctvom nervu vagus, imunitného systému a hormonálnych signálov. Tento komplexný komunikačný systém umožňuje črevným baktériám (probiotikám) ovplyvňovať mozgovú činnosť a reguláciu stresu. Probiotiká môžu modifikovať signály vysielané z čriev do mozgu, čo ovplyvňuje odpoveď na stres a produkciu kortizolu v nadobličkách.
- Nervus vagus: Probiotiká môžu stimulovať tento hlavný komunikačný kanál medzi črevami a mozgom. Aktivácia nervu vagus môže viesť k zníženiu hladiny kortizolu a upokojeniu stresovej reakcie.
Redukcia zápalu
Chronický stres a zvýšené hladiny kortizolu môžu viesť k zvýšenému zápalu v tele. Tento zápal sa môže ďalej zhoršovať a prispievať k produkcii kortizolu ako súčasti imunitnej odpovede. Probiotiká pomáhajú znižovať zápal tým, že produkujú protizápalové imunoglobulíny, pôsobia ako prevencia proti osídľovaniu patogénnymi mikrooranizmami a obnovujú rovnováhu v črevnej mikrobiote.
Posilnenie črevnej bariéry
Zdravá črevná bariéra bráni prieniku škodlivých látok z čriev do krvného obehu, čím zabraňuje vzniku zápalových a stresových reakcií. „Priepustné črevo“ (leaky gut) môže zvýšiť zápal a stres, čo vedie k vyššej hladine kortizolu. Probiotiká pomáhajú posilniť črevnú bariéru a znižujú tak riziko vzniku stresových reakcií.
- Zlepšenie integrity čreva: Probiotiká podporujú zdravie črevnej sliznice a pomáhajú obnoviť prirodzenú bariérovú funkciu čreva, čím minimalizujú prienik toxínov a baktérií, ktoré by mohli vyvolať zápal a zvýšiť hladiny kortizolu.
Produkcia neurotransmiterov
Probiotiká podporujú produkciu dôležitých neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu a psychické zdravie, ako je serotonín, dopamín a GABA (neproteínová gama-aminomaslová kyselina). Tieto neurotransmitery hrajú kľúčovú úlohu pri regulácii stresu a emócií.
- Serotonín a GABA: Zdravá črevná mikrobiota, ktorú podporujú probiotiká, zvyšuje produkciu serotonínu a GABA, ktoré sú známe tým, že znižujú stres a úzkosť. Zlepšenie nálady a zvládania stresu vedie k zníženiu aktivácie osi HPA (hypotalamus-hypofýza-nadobličky), ktorá reguluje produkciu kortizolu.
Zlepšenie nálady a zníženie úzkosti
Probiotiká môžu priamo znižovať symptómy úzkosti a depresie, čo pomáha lepšie zvládať stres. Výskumy ukázali, že zníženie úzkosti a zlepšenie nálady prostredníctvom probiotík vedie k nižšej stresovej odpovedi a tým aj k nižšej produkcii kortizolu.
- Štúdie: Klinické štúdie ukazujú, že kombinácia učitých probiotických kmeňov, ako sú Lactobacillus a Bifidobacterium, dokáže znižovať hladinu kortizolu u osôb, ktoré sú vystavené stresu. Účastníci štúdie tiež uvádzali lepší psychický stav, menej úzkosti a zlepšený spánok, čo sú všetko faktory spojené s nižšími hladinami kortizolu. Ďalšie štúdie dokazujú, že probiotiká dokážu znižovať kortizol u pacientov s depresiou, teda pacientov, ktorých možno určite označiť za chronicky vystresovaných.
Ktoré probiotické kmene sú najúčinnejšie proti stresu a na zníženie kortizolu?
Nie všetky probiotiká majú rovnaký vplyv v tele na zvládanie stresu. Dôležitá je kombinácia a súhra jednotlivých bakteriálnych kmeňov. Zatiaľ čo doterajší výskum sa zameriaval najmä na pôsobenie jednotlivých druhov mikroorganizmov na zdravie, táto najnovšia a doteraz najkomplexnejšia štúdia z King’s College London ukazuje, že tímová práca mikroorganizmov je v skutočnosti oveľa efektívnejšia ako samostatná práca jedného bakteriálneho druhu. Črevné baktérie fungujú totiž lepšie ako tím.
Ak potrebujete poradiť s výberom probiotík, kontaktujte náš odborný medicínsky tím.
Kedy a ako užívať probiotiká na zníženie kortizolu?
Ak sa rozhodnete začať s užívaním probiotík na podporu zvládania stresu, je dôležité vybrať si doplnky, ktoré obsahujú kmene spojené s psychobiotickými účinkami. Zamerajte sa na vysoko kvalitné probiotické doplnky, ktorých účinok bol preukázaný vo vedeckých štúdiách. Užívanie probiotík sa odporúča aspoň 4 až 6 týždňov, aby sa dostavili zreteľné výsledky. U každého človeka je to však individuálne.
Okrem toho je dôležité kombinovať probiotiká so zdravou stravou bohatou na prebiotiká (vlákniny podporujúce rast dobrých baktérií), ktoré nájdete v potravinách ale aj vo výživových doplnkoch.
Ak sa cítite neustále vystresovaní alebo máte podozrenie na zvýšenú hladinu kortizolu v tele, poraďte sa so svojím lekárom. Správna diagnostika a riešenie problému môže predísť dlhodobým zdravotným komplikáciám.
*Zdroj:
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1756464618306170
