Bakteriálna diverzita v črevách: výrazne znížená
U pacientok so syndrómom polycystických vaječníkov (PCOS) sa len nedávno zistilo, že rozmanitosť baktérií v črevách je výrazne znížená a že v nich zostáva sotva dostatok „dobrých“ bakteriálnych kmeňov. V prebiehajúcej štúdii s viacdruhovým probiotikom v kombinácii s vitamínom D sa teraz analyzujú pacientky, aby sa zistilo, ako možno pozitívne cielene ovplyvniť mikrobióm.
Približne 20-30 % žien na celom svete má genetickú predispozíciu k PCOS a postihuje dokonca aj mužov. Príznaky sú rôzne. Všeobecne trpia niektoré väčším ochlpením na tele so súčasným vypadávaním vlasov na hlave, zatiaľ čo u iných sa objavujú poruchy cyklu alebo malé cysty vo vaječníkoch. Syndróm je definovaný predovšetkým na základe tzv. rotterdamských kritérií, podľa ktorých sú podmienkou diagnózy aspoň 2 z týchto 3 uvedených problémov.
Mužský fenotyp často vykazuje výrazný sklon k vypadávaniu vlasov a plešateniu, ako aj k mastnej pleti a akné v mladom veku.
Medzinárodná genetická štúdia na pol milióne ľudí ukázala, že na vzniku tohto syndrómu sa podieľa približne 30 génov vrátane dôležitých génov v oblasti metabolizmu inzulínu. Predpokladá sa, že zvýšená hladina inzulínu a inzulínová rezistencia, ktorá sa vyskytuje pri PCOS, bola kedysi z evolučného hľadiska dôležitá, aby bolo možné čo najrýchlejšie uskladniť veľké množstvo energie, a tak lepšie prežiť hladomory. Podobne nepravidelný cyklus žien s PCOS pravdepodobne zabraňoval tehotenstvám v rýchlom slede za sebou, a tak vlastne poskytoval výhody prežitia.
PCOS teda nie je choroba ako taká, ale evolučný prirodzený variant, ktorý bol v predindustriálnych časoch celkom adaptívny.
Aké formy liečby sú k dispozícii pri PCOS?
Najbežnejšou formou liečby PCOS dnes je „antikoncepčná tabletka“. Podávanie Metformínu (off-label), lieku určeného na diabetes, predstavuje nehormonálnu variantu liečby PCOS s určitými výhodami, pretože ho možno použiť aj u mladých a starších žien a detí. Zároveň má aj znížujúci účinok na hladinu inzulínu a účinky inzulínového rastového faktora 1 (IGF-1). Avšak vedľajšie účinky sú vysoké a na rozdiel od „antikoncepčnej tabletky“ mení Metformín aj zloženie mikrobiómu pacientov.
Univ.-Prof. Dr. Barbara Obermayer-Pietsch ako prvá použila probiotiká v kombinácii s diétou s nízkym obsahom sacharidov ako úplne novú a inovatívnu alternatívnu liečbu PCOS. Predbežné údaje zo štúdie PCOS s viaczložkovým probiotikom v kombinácii s vitamínom D už ukázali, že probiotikum špecifické pre danú indikáciu je dobre tolerované, pretože pomáha aj pri budovaní zdravej črevnej flóry.
Okrem toho sa ukázalo, že probiotiká sú obzvlášť účinné u ľudí s intoleranciou metformínu. A napokon, preukázateľne pozitívny účinok sa prejavil najmä na reprodukciu – čo je rozpoznateľné podľa toho, že v rámci štúdie sa už narodilo 6 detí.
Súčasné štúdie: súvislosť medzi mikrobiómom & hormonálnym systémom
Okrem toho existuje celý rad nových štúdií, ktoré skúmajú súvislosti medzi mikrobiómom a hormonálnym systémom na viacerých úrovniach. Tieto štúdie tiež poukazujú na význam mikrobiómu pre reprodukciu a energetický metabolizmus.
Doteraz sa predpokladalo, že kosti, svaly, žľazy, pečeň a črevá fungujú samy o sebe. Telo je však systém, v ktorom sa všetky orgány navzájom ovplyvňujú. Napríklad potrebujeme butyrát (kyselinu maslovú), ktorý produkuje črevný mikrobióm, aby bol plne funkčný parathormón, ktorý buduje kosti.
Univ.-Prof. Dr. Obermayer-Pietsch na záver informovala o klinickej štúdii s viacdruhovým probiotikom u transsexuálnych žien, v ktorej sa ukázalo, že toto perorálne požité probiotikum prežije prechod črevom, kolonizuje tráviaci trakt a odtiaľ úspešne kolonizuje sliznicu pošvy. Ďalšie údaje o mikrobióme tiež ukázali, že mikrobióm má zásadný vplyv na psychiku. V súlade s tým sa v Grazi uskutočňuje výskum zameraný na vývoj takzvaných „psychobiotík“, čo sú probiotiká, ktoré majú jasný prínos pre pozitívny vplyv na psychiku človeka.
Univ.-Prof. Dr. Obermayer-Pietsch napokon zdôraznila, že pri posudzovaní vzťahu medzi hormónmi a metabolizmom je obzvlášť dôležité zahrnúť čo najviac ovplyvňujúcich faktorov, ako napríklad typ stravy, či už ide o stravu s vysokým obsahom vlákniny, vegetariánsku alebo mäsitú, zloženie črevnej flóry v závislosti od nej, ako aj ďalšie podmienky prostredia, napríklad pracovný stres a psychické preťaženie. Pri používaní probiotických intervencií je hlavným cieľom skúmať, ako rôzne bakteriálne kmene ovplyvňujú účastníkov štúdie, aby sa v konečnom dôsledku zaviedla „personalizovaná medicína“, ktorá zahŕňa všetky nové poznatky o rozmanitých vzťahoch medzi človekom a mikróbmi.
Celý rozhovor (v nemčine) nájdete tu: > k rozhovoru
