Chronické zápalové ochorenia čriev (IBD)
Bolesť brucha, hnačka, vracanie, nevoľnosť, horúčka – príznaky, ktoré sa vyskytujú aj pri žalúdočnej nevoľnosti alebo „žalúdočnej chrípke“, pozná každý. Ľudia s IBD (chronickým zápalovým ochorením čreva) trpia týmito príznakmi vo väčšej miere, zvyčajne v epizódach.
Obsah stránky
Čo sú to zápalové ochorenia čriev (IBD)?
Crohnova choroba a ulcerózna kolitída sú dve najznámejšie a najčastejšie chronické zápalové ochorenia čriev. Sú to ochorenia s epizodickým priebehom a nedajú sa vyliečiť, ale dajú sa liečiť. V akútnej fáze, počas zápalových epizód, je zvyčajne rozhodujúca liečba konvenčnou medicínou. Sprievodná liečba liečivými rastlinami a prírodnými prostriedkami sa ukázala ako užitočná pre mnohých pacientov, a to tak v akútnej fáze, ako aj vo fáze bez príznakov.
Najlepším základom pre akúkoľvek liečbu je zdravá alebo stabilná a ochranná črevná flóra, ktorá chráni pred črevnými infekciami (na ktoré sú pacienti s IBD obzvlášť náchylní) a tiež minimalizuje návrat ochorenia.
Aké sú príznaky Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy?
Typickými príznakmi sú časté, extrémne hnačky, ktoré sú pri ulceróznej kolitíde (UK) hlienovo-krvavé. Ďalšími príznakmi sú bolesti brucha, nevoľnosť a vracanie. Nadúvanie, horúčka a zvýšené zápalové markery v krvi sú tiež typické pre chronické zápalové ochorenie čreva. Najmä pri Crohnovej chorobe (MC) pacienti chudnú v dôsledku straty chuti do jedla a nedostatku dôležitých živín. Mnohí ľudia s ulceróznou kolitídou trpia aj anémiou, pretože zápalové oblasti v čreve spôsobujú stratu krvi.
Obe ochorenia spôsobujú problémy aj mimo čreva. Pacienti často trpia ťažkosťami v oblasti kĺbov. Postihnuté môžu byť aj žlčové cesty, koža a oči. Dlhodobý chronický zápal čreva s častými epizódami zápalu zvyšuje riziko vzniku rakoviny čreva. Cieľom je preto minimalizovať zápalové fázy a ťažkosti.
Crohnova choroba
- Môže postihovať celý tráviaci trakt, najčastejšie na prechode z tenkého do hrubého čreva
- Konečník je postihnutý približne v 20 % prípadov.
- Ileum postihnuté v 80 % prípadov
- Zápal vo všetkých vrstvách črevnej steny
- Vyprázdňovanie: chronicky riedke, krv zriedkavo a len v prípade postihnutia hrubého čreva, až 20 x stolica/deň
- Bolesť brucha: Väčšinou v pravom podbrušku
- Časté príznaky v oblasti konečníka (fistuly, abscesy, trhliny)
- Zriedka anémia
- Častá strata hmotnosti
- Mierne zvýšené riziko rakoviny
vs
Ulcerózna kolitída
- Postihnutá oblasť: hrubé črevo
- Konečník je postihnutý v 100 % prípadov
- Ileum len zriedka postihnuté
- Zápal len na vnútornej strane čreva alebo črevnej sliznice
- Pohyb čriev: výtok hlienu a krvi, krvavo-hnisavá hnačka > 10 x denne
- Bolesť brucha: V celom črevnom trakte, najmä v ľavom podbrušku.
- Zriedkavo príznaky v konečníku (fistuly, abscesy, fisúry).
- Častá anémia
- Úbytok hmotnosti – zriedkavo
- Zvýšené riziko rakoviny
Moderná diagnostika stolice
Už 300 rokov pred Kristom grécky lekár Hippokrates tvrdil: „Črevo je otcom všetkých neduhov“. Tento dávny poznatok potvrdzuje klasická diagnostika stolice a v súčasnosti aj najmodernejšie molekulárno-genetické metódy: Mnohé choroby majú pôvod v čreve – alebo sa prejavujú zmenami v črevnej flóre.
Aké sú základné príčiny IBD (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída)?
Zatiaľ nie je jasné, ako sa Crohnova choroba a ulcerózna kolitída vyvíjajú a ktoré spúšťače sú za to zodpovedné. Určitú úlohu zohráva dedičná predispozícia, aj keď pri ulceróznej kolitíde v menšej miere ako pri Crohnovej chorobe. Pri Crohnovej chorobe je známych viac ako 70 génov, ktoré súvisia so vznikom ochorenia. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj faktory prostredia. Napríklad rozhodujúca je aj krajina, v ktorej človek žije, či už na vidieku alebo v meste. V krajinách s najvyššími hygienickými štandardmi je pravdepodobnosť vzniku IBD vyššia.
Spúšťače IBD
Zdá sa, že infekcie určitými škodlivými mikroorganizmami (vírus osýpok, E.coli, mykobaktérie, niektoré klostrídie) spolu s určitými psychologickými faktormi (stres, určité osobnostné štruktúry), genetickými dispozíciami (reakcia imunitného systému) a faktormi prostredia podporujú vznik IBD.
Tieto rôzne faktory (vrátane psychologických, genetických, infekčných a environmentálnych faktorov) vedú k zvýšenej priepustnosti sliznice („priepustné črevo“) a zvýšenej imunitnej aktivite v črevnej sliznici.
Zvýšená piepustnosť čriev
„Leaky Gut“
V črevnej sliznici sú susedné bunky navzájom spojené tzv. tesnými spojmi. Tie sa navzájom uzatvárajú, aby medzi bunkami nemohli prechádzať cudzie látky alebo patogény.
Pokiaľ je táto „črevná bariéra“ neporušená, všetky bunky črevnej sliznice tvoria skutočný ochranný štít, ktorý zabraňuje prenikaniu cudzorodých látok (vrátane baktérií alebo „toxínov“) z črevného traktu do tela. Pri IBD – nielen v dôsledku zápalových zmien – je táto črevná bariéra „priepustná“, “ deravá“, bunky už nie sú tak pevne spojené medzi sebou, takže patogény a toxíny môžu ľahšie preniknúť do črevnej sliznice a viesť k imunitnej reakcii, k zápalu.
Zvýšená imunitná aktivita
- v črevnej sliznici
Vo vzorkách tkaniva črevnej sliznice postihnutých ľudí s IBD možno zistiť zvýšenú imunitnú aktivitu. V sliznici sa čoraz častejšie zisťujú obranné bunky imunitného systému a ich poslovia (mediátory zápalu, ako sú interleukíny, TNF (tumor nekrosis faktor-α). To vedie k autoimunitným procesom s deštrukciou črevnej sliznice. Odkiaľ sa berie táto zvýšená obranná reakcia, tieto autodeštruktívne zápaly a na čo prípadne slúžia, sa intenzívne skúma.
Črevný mikrobióm zohráva zásadnú úlohu. Črevná flóra, ktorá je u pacientov s IBD patologicky zmenená a poškodená, biodiverzita baktérií v čreve, ktorá je dôležitá pre normálnu funkciu čreva, už u chorých ľudí nie je prítomná. Črevné baktérie už nemôžu plniť svoju ochrannú a obrannú funkciu.
Ako sa IBD diagnostikuje?
Diagnóza zápalového ochorenia čriev sa stanovuje na základe typického priebehu príznakov, po kolonoskopii a pomocou zobrazovacích metód.
V každom jednotlivom prípade musí lekár skontrolovať, či ide skutočne o IBD alebo o iné ochorenie. Mnohé infekčné ochorenia sa tiež prejavujú hnačkou a podobné ťažkosti spôsobuje aj neznášanlivosť liekov.
Najmä u starších ľudí je dôležité overiť, či za príznaky nie je zodpovedný nedostatočný prietok krvi. (Uzávery ciev (trombózy) v cievnom systéme čreva: ischemická kolitída (zápal čreva spôsobený nedostatkom krvi).
Na začiatku každej diagnózy je podrobný anamnestický rozhovor s lekárom:
- Kde máte bolesti a v akých situáciách sa vyskytujú?
- Máte hnačku, krv alebo hlien v stolici? Ako často máte stolicu?
- Všimli ste si súvislosť medzi bolesťou a určitými jedlami alebo nápojmi? Máte často črevné infekcie („žalúdočnú chrípku“)?
- Máte ďalšie príznaky, ako je vracanie, bolesť svalov a kĺbov, pálenie záhy a horúčka? Cítite sa rýchlo unavení? Schudli ste? To je typické pre ulceróznu kolitídu (anémiu).
- Máte nejaké iné ochorenia? (Napríklad cholangitída, t. j. zápal žlčových ciest; konjunktivitída, t. j. zápal očí; dermatitída, t. j. kožné ochorenie)?
- Užívate pravidelne lieky?
- Rodinná anamnéza (výskyt ochorenia v rodine; genetická zložka sa predpokladá pri Crohnovej chorobe a v menšej miere pri ulceróznej kolitíde).
Priebeh diagnostiky
Po podrobnom anamnestickom rozhovore sa vykoná dôkladné vyšetrenie. Na rozlíšenie Crohnovej choroby od ulceróznej kolitídy a na vylúčenie možných infekčných črevných ochorení, ktoré majú podobné príznaky ako IBD, si diagnóza IBD vždy vyžaduje vyšetrenie celého tráviaceho traktu.
Endoskopické (kolonoskopia – vyšetrenie hrubého čreva – a oesophago-gastro-duodenoskopia (OGD) – vyšetrenie pažeráka, žalúdka a tenkého čreva) a rádiologické vyšetrenia (röntgen, počítačová tomografia, skrátene CT), MRI (magnetická rezonancia) sa navzájom dopĺňajú.
Klinické nálezy (laboratórne a zápalové parametre (C-reaktívny proteín, skrátene CRP, ako aj kalprotektín atď.), funkcia pečene a obličiek a histologické vyšetrenia (vyšetrenie jemného tkaniva, napr. endoskopicky získaných vzoriek črevnej sliznice) tiež poskytujú dôležité zistenia.
Musia sa vyšetriť náznaky ochorení pečene, žlčníka alebo pankreasu. Kultivácia stolice a sérologické vyšetrenia sú dôležité na rozlíšenie infekčných hnačkových ochorení. Až celkové zváženie nálezov vedie k „mozaikovej diagnóze“ chronického zápalového ochorenia čriev: U niektorých pacientov však nie je možné primárne zaradenie do Crohnovej choroby alebo ulceróznej kolitídy. Až priebeh ochorenia umožňuje definitívne zaradenie.
Ako sa dajú liečiť zápalové ochorenia čriev?
Crohnova choroba a ulcerózna kolitída sa v súčasnosti ešte nedajú vyliečiť. Terapeutické opatrenia sú zamerané predovšetkým na zlepšenie kvality života chorého, odstránenie alebo zmiernenie príznakov, minimalizáciu recidív zápalu a prevenciu komplikácií.
Pre liečbu je obzvlášť dôležité poznať presnú lokalizáciu zápalu v žalúdku a črevnom trakte. Okrem odporúčaní, ako sa s ochorením vysporiadať v každodennom živote a s ohľadom na stravu, sú ústrednou zložkou terapie lieky. Dôraz sa kladie na liečbu protizápalovými liekmi.
Liečba ulceróznej kolitídy
Najčastejším liekom pri ulceróznej kolitíde je mesalazín (kyselina 5-aminosalicylová). Keďže hrubé črevo, ktoré je pri tomto ochorení postihnuté najmä, je pre lieky prístupné cez konečník, existujú okrem tabliet a kapsúl, ktoré sa prehĺtajú, aj čapíky, klystíry a peny, ktoré môžu pôsobiť priamo v mieste zápalu.
Okrem toho sa pri ulceróznej kolitíde používajú glukokortikoidy (kortizóny), imunosupresíva a protilátky proti zápalovým faktorom. Okrem toho sa v klinických štúdiách zistilo a preukázalo, že najmä bakteriálna flóra má významný vplyv na vznik a priebeh ulceróznej kolitídy. Vo fázach bez príznakov sa niektoré probiotické bakteriálne kmene ukázali byť rovnako účinné a protizápalové ako mesalazín. Zároveň sa probiotická terapia v porovnaní so štandardnými liekmi nespája so žiadnymi vedľajšími účinkami. Bakteriálne produkty nebojujú len proti príznakom, ale pôsobia priamo proti škodlivým príčinám IBD.
Možnosti liečby Crohnovej choroby
Aj pri Crohnovej chorobe sú hlavnými liekmi glukokortikoidy, imunosupresíva a protilátky, najmä proti určitým zápalovým faktorom. Rozlišujú sa prípravky, ktoré zlepšujú príznaky vo fáze zápalu (pri aktívnom relapse), a tie, ktoré sú určené na zníženie pravdepodobnosti nových prepuknutí.
Kedy je potrebná operácia?
Napriek mnohým liečebným možnostiam môže byť potrebné vykonať chirurgický zákrok. V závislosti od hlavného ložiska zápalu sa používajú rôzne chirurgické postupy. Dôvodom na chirurgický zákrok sú komplikácie, ako je silné krvácanie, perforácia čreva, zápal, ktorý nereaguje dostatočne na lieky, a výskyt rakoviny hrubého čreva alebo predrakovinových zmien. Riziko vzniku rakoviny hrubého čreva je zvýšené pri ulceróznej kolitíde a pri Crohnovej chorobe, keď je postihnuté hrubé črevo. Dôležitú úlohu zohráva rozsah zápalu. Chirurgický zákrok sa stáva nevyhnutným u pacientov s Crohnovou chorobou, keď sa vyskytnú komplikácie, ako sú krvácanie, fistuly, črevné obštrukcie alebo abscesy.
Čo pomáha pri IBD?
Liečivé rastliny a integratívne doplnkové terapie
Existujú určité poznatky o prípravkoch s kadidlom, myrhou a harmančekom. Majú protizápalový účinok. Prípravok s extraktom z kadidla má údajne pri Crohnovej chorobe podobné výsledky ako mesalazín (ktorý má pri Crohnovej chorobe len obmedzený účinok). Typické ťažkosti, ako sú kŕče v bruchu, hnačka a kĺbové ťažkosti, sa mohli zlepšiť u dvoch tretín pacientov.
Porovnateľné štúdie sa uskutočnili pri ulceróznej kolitíde. Kadidlo aj myrha obsahujú triterpenové kyseliny, ktoré sú zodpovedné za protizápalové účinky pri ulceróznej kolitíde. Myrha má aj protikŕčový účinok, pretože znižuje prudkosť črevných kontrakcií a uvoľňuje črevné svalstvo. Ako účinná sa ukázala najmä trojkombinácia kadidla, myrhy a kávového uhlia. Obdobie bez príznakov sa dá udržať rovnako dobre (ako sa skúmalo v malej štúdii) ako pri mesalazíne.
Americkí vedci sa zaoberali aj protizápalovým účinkom kurkumy. V štúdii sa deťom trpiacim Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou podával extrakt z kurkumínu v kapsuliach. Dávku 4 g väčšina detí dobre znášala a príznaky IBD sa zlepšili.
Zopár rád pri zápalových ochoreniach čreva
1.
Presná príčina IBD zatiaľ nie je známa. Dôležitým faktorom pre prepuknutie návratu ochorenia je však psychický stav. Stres môže spustiť novú recidívu. Preto je dôležité zaradiť do každodenného života dostatočné fázy odpočinku a chvíle relaxácie.
2.
Odstráňte z jedálneho lístka potraviny, ktoré spôsobujú plynatosť a ťažko sa trávia! Potravinový denník je užitočný na zistenie, ktoré potraviny a nápoje sú dobre znášané a ktoré situácie majú negatívny vplyv na príznaky. Dávajte si pozor na vlákninu!
3.
Akceptovanie choroby je dôležitým krokom. Prostredníctvom skupín zameraných na vzájomnú pomoc je možné nadviazať kontakt s ďalšími ľuďmi postihnutými touto chorobou.
4.
Na prevenciu a podpornú liečbu syndrómu dráždivého čreva je ideálne (aj dlhodobé) užívanie probiotických viacdruhových synbiotík, ktoré chránia črevnú sliznicu a vyrovnávajú tráviace funkcie.
5.
Pravidelný preventívne vyšetrenie rakoviny čreva je pri IBD nevyhnutnosťou!
6.
Cvičenie má preukázateľne pozitívny účinok v období bez príznakov. Šport zvyšuje celkovú pohodu, znižuje zápalovú aktivitu a môžete lepšie spoznať svoje telo. Odporúčajú sa ľahké športy, ako je chôdza, plávanie, gymnastika, joga a pilates.
7.
Ak sa počas akútnej fázy ochorenia liečite imunosupresívami, mali by ste si zabezpečiť dostatočnú ochranu očkovaním! Vakcíny so živými očkovacími látkami by sa mali podávať len počas obdobia bez príznakov.
8.
Alkohol poškodzuje črevnú sliznicu a treba sa mu vyhýbať!
9.
Fajčenie zvyšuje počet akútnych prepuknutí Crohnovej choroby, preto by sa pacienti s MC mali zdržať fajčenia. Naopak, ťažkosti pacientov s ulceróznou kolitídou sa po zanechaní fajčenia zhoršujú. Začať fajčiť teraz kvôli ulceróznej kolitíde sa neodporúča kvôli mnohým negatívnym účinkom a komplikáciám.
