Objavenie penicilínu: Bola to vlastne len náhoda. Alexander Fleming odišiel v roku 1928 na letnú dovolenku a vo svojom laboratóriu zabudol kultivačné médium s patogénnymi baktériami. Po návrate našiel v Petriho miske pleseň, v blízkosti ktorej sa tieto zárodky nemohli množiť. Hoci na myšlienku použiť túto pleseň, ktorú nazval „penicilín“, ako liek neprišiel, o celé desaťročie neskôr vedci Ernst B. Chain, Howard Florey a Norman Heatley využili jeho poznámky. Podarilo sa im izolovať účinnú látku plesne a dokázať jej efekt na grampozitívne baktérie.
Penicilín sa však takmer nikdy nestal účinným liekom, ktorý lieči nespočetné množstvo bakteriálnych infekcií: Keď výskumníci v roku 1941 prvýkrát použili účinnú látku na pacienta s otravou krvi a jeho stav sa v priebehu niekoľkých dní zlepšil, lekári prestali antibiotikum podávať kvôli nedostatku vzácnej účinnej látky. Pacient krátko na to zomrel, čo viedlo vedcov k poznaniu, že tento liek sa musí podávať dlho po odznení príznakov – čo je potrebné brať do úvahy aj dnes. Z priemyselnej masovej výroby penicilínu od roku 1942 mali spočiatku prospech vojaci vo vojnových oblastiach a od roku 1944 aj civilné obyvateľstvo, keďže bol dostupný takmer v každej lekárni. V roku 1945 získali Alexander Fleming, Ernst Chain a Howard Florey Nobelovu cenu za medicínu za svoj prevratný objav, ktorý dodnes tvorí základ veľkej časti antibiotík.
Antibiotiká – riziko rezistencie
Vo svojej ďakovnej reči však Fleming varoval pred príliš krátkym alebo príliš častým používaním účinnej látky alebo pred užívaním príliš nízkych dávok: „Existuje riziko, že sa mikróby naučia byť voči penicilínu rezistentné. A keď je mikrób raz rezistentný, zostane rezistentný dlhý čas.“ Žiaľ, vedec mal pravdu: v samotnej Európe sa každoročne nakazí infekciami spôsobenými multirezistentnými mikróbmi približne 670 000 ľudí a približne 33 000 pacientov v dôsledku toho zomrie. Príčiny vzniku rezistencie sú v súčasnosti všeobecne známe: Antibiotiká, najmä širokospektrálne antibiotiká, ktoré sú účinné proti viacerým patogénom naraz, sa predpisujú príliš často alebo ich pacienti prestávajú užívať predčasne, pretože ich príznaky sa už po krátkom čase zlepšili. Tieto lieky sa tiež stále často predpisujú na vírusové infekcie, na ktoré sú neúčinné – používanie antibiotík má zmysel len pri bakteriálnych ochoreniach.
To všetko znamená, že bakteriálne patogény sa môžu „naučiť“, ako sa vysporiadať s antibiotikami: Baktérie, ktoré prežijú kontakt s liekom a vyvinú si tak rezistenciu, odovzdávajú túto schopnosť ďalším generáciám baktérií prostredníctvom svojej genetickej výbavy, čo znamená, že pri ďalšom použití tej istej účinnej látky už nebude úspešná. Problematické je najmä užívanie rôznych antibiotík v krátkych intervaloch. Z dlhodobého hľadiska sa môžu vyvinúť rezistentné baktérie, ktoré sa môžu premnožiť v tele a spôsobiť vážne ochorenie. Tieto multirezistentné zárodky sa môžu prenášať – priamym alebo nepriamym kontaktom medzi ľuďmi, ľuďmi a zvieratami a tiež s prostredím. Riziko nákazy takýmito zárodkami je obzvlášť vysoké v zariadeniach, kde sa starajú o oslabených a chorých ľudí, napr. v domovoch dôchodcov alebo v nemocniciach. Napriek tomu sa antibiotiká stali nevyhnutnou súčasťou modernej medicíny. Vďaka tomuto objavu spred viac ako 90 rokov sa dajú liečiť smrteľné infekcie ako také – riziko rezistencie a vedľajšie účinky sa však dlho podceňovali.
Vedľajší účinok antibiotík: hnačka a zničený črevný mikrobióm
Pravdepodobne ste už niekedy potrebovali antibiotikum – a pravdepodobne ste si pri jeho užívaní všimli, že vo vašich črevách už zrazu nič neprebieha bez problémov. Jedným z najčastejších vedľajších účinkov antibiotík je hnačka: je to preto, že lieky nerozlišujú medzi „dobrými“ a „škodlivými“ baktériami a ničia aj prospešnú črevnú flóru – s viditeľnými následkami: Hnačka spojená s antibiotikami (AAD) sa vyskytuje až u 25 % pacientov. Hnačka spojená s antibiotikami sa diagnostikuje vtedy, keď sa liečba antibiotikami uskutočnila pri výskyte príznakov hnačky alebo pred ňou a je možné vylúčiť iné príčiny hnačky. Môže sa objaviť niekoľko týždňov po ukončení antibiotickej liečby – preto sa tento vedľajší účinok nie vždy spája s liekom. Hnačka je obzvlášť často spôsobená zárodkom nazývaným Clostridium difficile, ktorý je zodpovedný za približne štvrtinu všetkých hnačiek spojených s antibiotikami.
V dôsledku zničenia zdravej črevnej flóry sa v čreve ľahko usadzujú a množia aj patogénne zárodky, ktoré prakticky nekladú odpor obranným silám organizmu. To následne môže viesť k zápalu črevného traktu, ktorý môžu vyvolať bakteriálne toxíny. Okrem toho sa znižuje dôležitá ochranná vrstva črevnej sliznice: Na to, aby bola črevná sliznica pokrytá rovnomenným hlienom, potrebuje našu prospešnú črevnú flóru. Črevné baktérie totiž okrem iného produkujú butyrát, dôležitú mastnú kyselinu s krátkym reťazcom – a tá slúži ako dodávateľ energie pre bunky črevnej sliznice, ktoré produkujú hlien. Ak je aktívnych buniek príliš málo, ochranná vrstva hlienu sa znižuje a črevná stena sa stáva priamo zraniteľnou a zapálenou.
Trvalé poškodenie čreva?
Zníženie črevnej flóry spôsobené antibiotikami zvyčajne nie je len dočasné: už dlho je známe, že antibiotiká predstavujú radikálny zásah do rozmanitosti mikrobiómu a že pre prirodzený črevný mikrobióm je veľmi ťažké, aby sa po podaní antibiotík sám obnovil. Keďže každý bakteriálny kmeň má v čreve individuálnu funkciu, jeho strata môže viesť k šíreniu určitých patogénnych zárodkov. Určité živiny a životne dôležité látky sa môžu vstrebávať len v obmedzenej miere, objavujú sa príznaky nedostatku: hormóny, ako napríklad serotonín, sa už nemôžu dostatočne tvoriť a podávanie antibiotík môže spustiť celý rad ďalších reťazových reakcií. Správnou stravou a životným štýlom sa môže črevná flóra obnoviť, ale nedostatky v čreve zvyčajne pretrvávajú.
Probiotiká - nová éra v oblasti zdravia
Keď Louis Pasteur a neskôr Robert Koch predstavili svoje práce v oblasti mikrobiológie, netrvalo dlho a v polovici 19. storočia sa popri novoobjavených patogénnych zárodkoch začali vedci zaujímať aj o baktérie ľudského tráviaceho traktu. Louis Pasteur napríklad dokázal v niekoľkých sériách pokusov, že črevné baktérie potláčajú rast pôvodcu antraxu. Verejnú diskusiu o cielenom a preventívnom používaní laktobacilov (baktérií mliečneho kvasenia) vyvolal v roku 1907 Iľja Metschnikov: priamy Pasteurov nástupca v Pasteurovom inštitúte v Paríži zistil, že baktérie mliečneho kvasenia obsiahnuté v jogurte vytláčajú škodlivé zárodky z čreva, a tým posilňujú imunitný systém. Probiotiká preto spočiatku slúžili menej na podporu črevnej flóry a viac na „detoxikáciu“ čriev.
Úloha črevnej flóry pre imunitný systém, vstrebávanie živín a pod. sa začala spoznávať len postupne – a medzitým veda dokonca na dlhý čas stratila záujem o probiotické baktérie, pretože objavenie antibiotík na boj proti bakteriálnym infekciám otvorilo medicíne úplne nové možnosti. Hoci prvý probiotický bakteriálny kmeň na liečbu ťažkých črevných infekcií bol izolovaný a zaregistrovaný už v roku 1917, v praxi prevládali antibiotiká. Až v 60. rokoch 20. storočia, keď už bola väčšina antibiotík plne preskúmaná a otestovaná, probiotiká opäť vzbudili záujem vedcov. Odvtedy – a ešte viac od začiatku 21. storočia – sa probiotiká dostali do centra vedeckého záujmu. Každý deň sa objavujú nové klinické štúdie, ktoré dokazujú obrovský potenciál probiotík pre zdravie celého nášho organizmu.
Probiotiká ako nevyhnutný doplnok k antibiotikám
Jednou z prvých oblastí použitia a výskumu probiotík bol boj proti hnačkám spôsobeným antibiotikami. Štúdie ukazujú nielen to, že probiotiká môžu pri včasnom užívaní zmierniť hnačku alebo jej dokonca zabrániť, ale aj to, že špeciálne kombinované bakteriálne kmene môžu doplniť a regenerovať črevnú flóru.
Používanie antibiotík je obzvlášť rizikové pre zraniteľné cieľové skupiny, ako sú obyvatelia domovov pre seniorov, a sprievodná liečba vhodnými probiotikami je účelná. Hnačka vyvolaná antibiotikami totiž môže byť spojená s komplikáciami, ako je závažná dehydratácia a následná hospitalizácia. V priemere približne 10 % obyvateľov domovov dôchodcov pravidelne dostáva antibiotiká, väčšinou na liečbu infekcií močových ciest, infekcií dolných dýchacích ciest a kožných infekcií. Výskyt hnačky súvisiacej s antibiotikami je až 25 % v závislosti od použitého antibiotika.
Nedávna štúdia [1] skúmala pozitívne účinky probiotika, ktorého desať bakteriálnych kmeňov bolo špeciálne skombinovaných na použitie spolu s antibiotikami, na frekvenciu hnačiek po podaní antibiotík u obyvateľov domovov dôchodcov. Probiotikum (dvakrát denne) sa užívalo v rovnakom čase ako antibiotická liečba a pokračovalo sa v ňom jeden týždeň po ukončení liečby. U celkovo 93 pacientov bolo zdokumentovaných 167 terapií antibiotikami, pričom v 84 prípadoch bolo podávané aj viaczložkové probiotikum.
Užívanie tohto vysokokvalitného probiotika viedlo k významnému zníženiu výskytu hnačky spojenej s antibiotikami približne o 50 % bez ohľadu na to, aké antibiotiká pacienti užívali a aké mali predchádzajúce ochorenia.
Liečba multirezistentných baktérií pomocou probiotík?
Nárast infekcií spôsobených multirezistentnými zárodkami a obrovský potenciál probiotík vyvolávajú otázku, či vhodné kombinácie baktérií predstavujú terapeutickú možnosť. Bolo jasne dokázané, že probiotické bakteriálne kmene sú schopné zabrániť kolonizácii patogénnymi zárodkami. V nedávnej štúdii [2] sa skúmal účinok viacdruhového probiotika na zníženie infekcií multirezistentnými zárodkami u geriatrických pacientov.
Táto štúdia ukázala, že užívanie viaczložkového probiotika počas dvanástich týždňov významne znížilo výskyt infekcií spôsobených multirezistentnými baktériami v črevách aj na koži u geriatrických pacientov. Na začiatku štúdie analýza črevného mikrobiómu ukázala infekciu multirezistentnými baktériami (E. coli, Klebsiella spp., Pseudomonas aeruginosa) u všetkých pacientov, ale po dvanástich týždňoch špecifickej probiotickej liečby došlo k významnému zníženiu kolonizácie týmito baktériami. Okrem toho sa preukázalo štatisticky významné zvýšenie diverzity črevnej flóry. Po ukončení podávania viacdruhového probiotika došlo počas dvanásťtýždňového sledovania dokonca k 58 % zníženiu výskytu multirezistentných zárodkov. Analýza kožného mikrobiómu odhalila ešte prekvapivejšie výsledky, a to 71 % zníženie infekcií multirezistentnými zárodkami.
Éra probiotík sa už dávno začala
Nielen kvôli výsledkom týchto štúdií už mnohí lekári hovoria o tom, že budúcnosť patrí probiotickej medicíne. Zatiaľ čo pred 20 rokmi neexistovali takmer žiadne štúdie o používaní a účinkoch probiotík, v súčasnosti ich sú každoročne desiatky tisíc. Okrem úspešného používania probiotík ako súčasti antibiotickej liečby čoraz viac štúdií poukazuje na ich zdravotný a preventívny potenciál pre celý organizmus. Oblasti použitia probiotík sa zdajú byť rozmanité. Či už ide o črevné ťažkosti, ako je hnačka alebo syndróm dráždivého čreva, únavový syndróm, depresiu, zápalové ochorenia, ako je reuma a demencia, alebo bežné choroby, ako sú poruchy pečene a cukrovka 2. typu: veda krok za krokom zisťuje, že tieto mikroskopické baktérie v tele sú niekedy skutočnými záchrancami života.
Hnačka po užívaní antibiotík - kedy navštíviť lekára?
- Ak sa počas užívania antibiotík objaví hnačka trvajúca dlhšie ako dva týždne.
- Ak novorodenci, malé deti alebo starší ľudia trpia ťažkou hnačkou.
- Ak hnačku sprevádza vysoká horúčka, ospalosť, závraty, extrémna slabosť alebo silné, dlhotrvajúce kŕče v bruchu.
- Ak existuje riziko dehydratácie: nie je možné dodať dostatok tekutín, moč má výrazne tmavú farbu alebo sa výrazne zníži množstvo moču.
- Ak je stolica veľmi tmavej farby („dechtovitá stolica“) alebo obsahuje krv, hlien alebo hnis.
Zdroje:
[2] I. Zollner-Schwetz et al. “Effect of a multispecies probiotic on intestinal and skin colonization by multidrug-resistant gram-negative bacteria in patients in a long-term care facility: A pilot study,” Nutrients, vol. 12, pp. 1586, 2020.
