Čo je vnútorný stres?
Vnútorný stres vzniká väčšinou z našich vnútorných myšlienok, obáv a emócií. Nie je výsledkom vonkajších faktorov, ale často ide o náš subjektívny pohľad na situácie, ktoré nás obklopujú. Ak sa dlho hromadí a pretrváva dlhodobo, môže negatívne vplývať na všetky oblasti nášho života.
Príčiny vnútorného stresu
Hlavné príčiny vnútorného stresu zahŕňajú:
- Perfekcionizmus a vysoké očakávania od seba aj od iných.
- Strach z neúspechu a zlyhania.
- Pretrvávajúca úzkosť a obavy o budúcnosť.
- Negatívne myslenie a sebakritika.
- Nezvládnuté emócie a potláčanie pocitov.
Vnútorný stres sa môže spustiť aj z drobných každodenných situácií. Niekedy môže ísť o tlak, ktorý si vytvárame sami kvôli našim cieľom alebo túžbam, inokedy sa môže prejaviť ako reakcia na naše kognitívne obmedzenia a hypersenzitivitu na podnety z okolia.
Príznaky stresu
Príznaky vnútorného stresu sa často prejavujú nielen psychicky, ale aj fyzicky.
Psychické príznaky: únava, úzkosť, strata motivácie, výkyvy nálad, depresia, poruchy sústredenia a pamäte, nespavosť a psychické problémy ako pocity beznádeje.
Fyzické príznaky: napätie svalov, bolesti hlavy, problémy s trávením, oslabená imunita, problémy s pleťou, fyzické príznaky depresie, ako sú celková únava a znížená energia.
Stres môže výrazne znížiť naše kognitívne schopnosti. Mnohí ľudia vystavení dlhodobému až chronickému stresu pociťujú problémy so sústredením, pamäťou a schopnosťou spracovávať informácie. Chronický stres znižuje výkon nášho mozgu a môže viesť k zníženiu produktivity a efektivity. Dlhodobý stres taktiež prispieva k neurodegeneratívnym ochoreniam, ako je Alzheimerova choroba.
Čo je to chronický stres?
Chronický stres je dlhodobá forma stresu, ktorá pretrváva po dlhšie obdobie, často týždne, mesiace alebo dokonca roky. Tento stav vzniká, keď je človek dlhodobo vystavený stresujúcim situáciám alebo podnetom bez možnosti regenerácie či úniku, čo môže mať závažné negatívne dôsledky na fyzické i duševné zdravie. Chronický stres môže viesť až k vyhoreniu (Burn-out).
Chronický stres môže byť spôsobený viacerými faktormi:
- Pracovné prostredie: Dlhodobé preťaženie prácou, vysoké očakávania alebo konflikty na pracovisku.
- Rodinné a osobné problémy: Nezhody v rodine, problémy vo vzťahoch.
- Finančné a existenčné problémy: Dlhodobý tlak spôsobený dlžobami, stratou práce či nestabilným príjmom.
- Zdravotné problémy: Diagnózy, ktoré vyžadujú dlhodobú starostlivosť alebo sú nevyliečiteľné, ako napríklad chronické ochorenia alebo bolesti.
- Nedostatok podpory: Izolácia od priateľov a rodiny alebo nedostatok podpory okolia.
Chronický stres aktivuje nervový systém, ktorý stimuluje tvorbu stresových hormónov, najmä kortizolu. Pri krátkodobom strese to môže byť prospešné, no pri dlhodobom strese vysoké hladiny kortizolu výrazne zhoršujú zdravie rôznymi spôsobmi.
Ako sa zbaviť stresu?
Pracujte na svojej psychickej pohode: Naučte sa rozpoznávať svoje emócie a vyjadrovať ich. Pomáha aj rozvíjať pozitívne myslenie a realistické očakávania od seba.
Probiotiká proti stresu: Málokto vie, že zdravé trávenie hrá dôležitú úlohu v boji proti stresu. Probiotiká prispievajú k rovnováhe v črevnej mikrobiote, čo má pozitívny vplyv nielen na trávenie, ale aj na zlepšenie kognitívnych funkcií, zlepšenie nálady a celkovej psychickej pohody.
Relaxácia a dýchacie techniky: Meditácia, hlboké dýchanie, alebo joga sú efektívne techniky na zníženie stresu. Pomáhajú zlepšiť sústredenie a znižujú hladinu stresového hormónu kortizolu.
Fyzická aktivita: Pravidelné cvičenie je vynikajúcim nástrojom na odbúranie vnútorného napätia. Fyzická aktivita stimuluje produkciu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu a pomáhajú znižovať úzkosť.
Podpora a porozumenie: Zdieľajte svoje pocity s ľuďmi, ktorým dôverujete, či už ide o rodinu, priateľov alebo terapeuta. To Vám možno pomôže lepšie zvládať svoje každodenné problémy.
Čo ešte pomáha na stres a nervozitu?
Existujú ešte ďalšie možnosti, ako na stres a nervozitu: bylinné čaje (napr. harmančekový alebo levanduľový), doplnky stravy s obsahom horčíka, Ashwagandha, B vitamíny a omega-3 mastné kyseliny prispievajú k zdravej činnosti mozgu a nervového systému. Zároveň je dôležité dodržiavať pravidelný spánkový režim a vyhýbať sa kofeínu a alkoholu, ktoré môžu zhoršiť prejavy stresu.
Probiotiká proti stresu
Výskum v posledných rokoch ukázal, že probiotiká môžu pozitívne ovplyvniť kognitívne funkcie a znižovať negatívne účinky stresu v organizme. Kľúčom k tomuto mechanizmu je os medzi črevami a mozgom, ktorá prepája črevnú mikrobiotu s funkciou mozgu prostredníctvom hormonálnych a imunitných ciest. Výskumy zistili, že probiotiká môžu pomôcť znižovať zápal, zlepšovať antioxidačnú aktivitu a podporovať tvorbu neurotrofických faktorov, čo všetko podporuje zdravie mozgu a kognitívne schopnosti, obzvlášť u starších dospelých alebo pacientov s Alzheimerovou chorobou. Viaceré štúdie už dokázali, že viacdruhové probiotiká pomáhajú udržiavať rozmanitý mikrobióm čreva a preukázali svoju účinnosť pri prevencii a liečbe duševných ochorení. Široká rozmanitosť baktérií v črevách predstavuje ochranu proti patogénom a chráni celý organizmus vrátane mozgu.
Štúdie tiež ukázali, že baktérie ako Faecalibacterium prausnitzii sú spojené so zníženým počtom depresívnych symptómov a zvýšenou kvalitou spánku. Faecalibacterium prausnitzii produkuje špeciálne mastné kyseliny s krátkym reťazcom vrátane kyseliny maslovej (= butyrát). To posilňuje črevnú sliznicu, ktorá je v dôsledku stresu narušená. Faecalibacterium prausnitzii nemožno užívať vo forme probiotík, pretože je to anaeróbna baktéria, ktorá je mimoriadne citlivá na kyslík. Stravou bohatou na vlákninu však môžeme prirodzene podporiť jej rast v čreve.
Jedna z kontrolovaných štúdií* zaznamenala, že účastníci, ktorí užívali probiotiká, vykázali zvýšené hladiny mozgového neurotrofického faktora (BDNF) a zlepšené antioxidačné aktivity, čo môže prispievať k zlepšeniu kognitívnych funkcií a nálady. Probiotiká taktiež zmierňovali symptómy spojené s depresiou a úzkosťou, ktoré sú často vyvolané stresom. Výsledky ďalšej štúdie ukázali, že pravidelný príjem probiotík u starších jedincov viedol k zlepšeniu v neuropsychologických testoch a stabilizácii črevného mikrobiómu, čo môže mať dlhodobý ochranný vplyv na zdravie mozgu a kognitívne funkcie.
Tieto zistenia naznačujú, že probiotiká môžu byť prínosné ako súčasť komplexného prístupu k prevencii neurodegeneratívnych ochorení a psychologického stresu.
Ak to zhrnieme, zdravý a rozmanitý črevný mikrobióm nezohráva kľúčovú úlohu len v prevencii ochorení tráviaceho traktu, ale prispieva aj k duševnej pohode a odolnosti voči stresu. Ukazuje sa, že starostlivosť o črevné zdravie je dôležitým krokom k zvládaniu stresu a psychických problémov. Črevo je totiž považované za náš druhý mozog. Aj v tomto prípade platí známe pravidlo: „Si to, čo ješ.“.
*Zdroj: https://academic.oup.com/biomedgerontology/article/76/1/32/5821144?login=false
https://www.mdpi.com/2072-6643/16/1/16