Chronickou únavou čiže chronickým únavovým syndrómom trpí približne 500 000 ľudí v Nemecku a 80 000 až 100 000 ľudí v Rakúsku, hoci počet nenahlásených prípadov je pravdepodobne oveľa vyšší. Toto ochorenie, v odborných kruhoch známe ako myalgická encefalomyelitída/chronický únavový syndróm (ME/CFS), sa vyskytuje vo všetkých vekových skupinách, dokonca aj u detí a dospievajúcich. Ženy sú postihnuté podstatne častejšie ako muži, a to v pomere približne 3:1.
Hoci Svetová zdravotnícka organizácia klasifikovala myalgickú encefalomyelitídu/chronický únavový syndróm ako neuroimunologické ochorenie už v roku 1969, stále sa často nesprávne bagatelizuje a odmieta ako „nie je to choroba sama o sebe“.
Čo je to chronická únava alebo chronický únavový syndróm?
Chronická únava je chronické neuroimunologické ochorenie, ktoré spôsobuje rôzne príznaky. Postihuje imunitný a nervový systém, ako aj endokrinný a kardiovaskulárny systém a celý metabolizmus. V dôsledku toho pacienti trpia mnohými rôznymi príznakmi a majú len zlomok svojej pôvodnej výkonnosti (pozri infobox „Príznaky“). Hlavným príznakom chronickej únavy je neznášanlivosť fyzickej námahy, známa ako postexteriérová malátnosť. „Ide o masívne zhoršenie príznakov, najmä únavy, po menšej psychickej alebo fyzickej námahe, ktoré často núti chorých odpočívať v posteli niekoľko dní alebo dokonca týždňov,“ vysvetľuje Priv.-Doz. Dr. Katharina Kurz, odborníčka na vnútorné lekárstvo. V závislosti od závažnosti ochorenia sa aj každodenné činnosti, ako je čítanie, sprchovanie alebo varenie, môžu stať výzvou a často s časovým odstupom vyvolávajú telesné zrútenie a neprimerané stavy vyčerpania – tzv. únavu. Poruchy môžu byť také výrazné, že 25 % postihnutých nemôže vyjsť z domu alebo je pripútaných k domácnosti a viac ako 60 % je považovaných za práceneschopných.
Príčiny chronickej únavy alebo chronického únavového syndrómu
Patogenéza, t. j. vznik a vývoj ochorenia, ešte nie je dostatočne objasnená. Podľa štúdií sa na nej podieľajú autoimunitné procesy a energetický metabolizmus a prvé príznaky sa často objavujú po vírusových infekciách, ako sú infekcie vírusom Epstein-Barr-Virus alebo koronavírusom, alebo po operáciách, dopravných nehodách či očkovaní. Doktorka Kurz je na základe skúseností so svojimi pacientmi presvedčená, že pri chronickej únave zohrávajú kľúčovú úlohu aj črevá: „Mnohí trpiaci majú problémy s trávením alebo bojujú s potravinovou intoleranciou a alergiami – ktoré okrem iného súvisia s narušenou črevnou mikrobiotou.“ Prvé, zatiaľ nepublikované výsledky pilotnej štúdie ukazujú, že v moči pacientov po ochorení COVID možno zistiť zvýšené hladiny metabolitov z črevných baktérií, tzv. metabolitov.
Príznaky chronického únavového syndrómu (ME/CFS)
- Neznášanlivosť námahy: zhoršenie príznakov po (nízkej) fyzickej a psychickej aktivite (post-exertion malaise).
- Chronická únava: Vyčerpanie alebo slabosť, ktoré presahujú bežnú úroveň.
- Ortostatická intolerancia: Neschopnosť organizmu prispôsobiť krvný obeh vzpriamenej polohe (slabosť, závraty, búšenie srdca, vysoký alebo nízky krvný tlak, bledosť a dýchavičnosť).
- Neurokognitívne príznaky: ťažkosti so sústredením, ťažkosti s hľadaním slov, problémy s pamäťou a mozgová hmla.
- Neurologické príznaky: Precitlivenosť vo vzťahu k svetlu, zvukom a pachom, tiež ataxie (poruchy koordinácie pohybov).
- Zvýšená náchylnosť na infekcie: zvýšený výskyt infekcií (najmä horných dýchacích ciest), ktoré trvajú dlhšie ako zvyčajne.
- Poruchy spánku: Ťažkosti so spánkom počas noci, čo znamená, že spánok je ľahký a nie je pokojný. Často sa pozoruje aj obrátený denno-nočný rytmus.
- Myalgické ťažkosti: Bolesť svalov aj po menšej námahe. V ťažších prípadoch sa vyskytujú fascikulácie (svalové zášklby) a opakujúce sa kŕče.
- Bolesti hlavy: podobné migréne a môžu trvať niekoľko dní.
- Poruchy zraku: rozmazané videnie, poruchy akomodácie (obmedzené zaostrovanie šošoviek) alebo tunelové videnie.
Diagnostika (test) chronickej únavy
Keďže príčiny príznakov po COVID a myalgickej encefalomyelitíde/chronickom únavovom syndróme sú známe len čiastočne a príznaky sa vzťahujú aj na rôzne iné ochorenia, cesta k správnej diagnóze je pre postihnutých často dlhá a vyčerpávajúca.
Preto je nevyhnutné dôkladne preskúmať anamnézu a príznaky pacienta. V prvom rade je potrebné vylúčiť iné ochorenia, ktoré spôsobujú podobné stavy únavy. Medzi ne patrí napríklad skleróza multiplex, nádory alebo poruchy štítnej žľazy. Doteraz neexistujú žiadne „biomarkery“, ktoré by pomocou laboratórnych testov jednoznačne identifikovali toto ochorenie. Na diagnostiku preto ošetrujúci lekári používajú klinické kritériá (napr. Kanadské konsenzuálne kritériá), ktoré špecifikujú typ a trvanie príznakov, ktoré musia byť splnené na stanovenie diagnózy (pozri nižšie infobox „Diagnostické kritériá“).
Rozdiel medzi post-COVID syndrómom a chronickým únavovým syndrómom
S nástupom pandémie koronavírusu v roku 2020 sa výrazne zvýšil počet vystresovaných ľudí a počet postinfekčných sekundárnych ochorení a do centra pozornosti sa dostal post-COVID syndróm. Hoci sa často stotožňuje s chronickým únavovým syndrómom kvôli podobným príznakom, v zásade ide o dva odlišné klinické obrazy. „Ak však únava s neznášanlivosťou fyzickej námahy pretrváva u pacientov s post-COVID dlhšie ako šesť mesiacov a sú prítomné aj ďalšie príznaky typické pre chronický únavový syndróm, malo by sa urýchlene vyhodnotiť, či sa u pacientov vyvinul chronický únavový syndróm,“ upozorňuje Dr. Kurz.
Pacienti s chronickým únavovým syndrómom sú stále často nesprávne diagnostikovaní: Vo väčšine prípadov sa diagnostikujú duševné ochorenia, ako je depresia alebo vyhorenie, keďže tieto stavy sú spojené aj s únavou, problémami s pamäťou a poruchami spánku. Kľúčovým rozlišovacím faktorom je tu už spomínaná intolerancia stresu: „Na rozdiel od vyhorenia alebo depresie nie je napríklad riadiaci výkon osôb trpiacich chronickým únavovým syndrómom zvyčajne znížený. Chcú podávať výkony, ale ich telo a nervový systém jednoducho neposlúchajú,“ vysvetľuje doktorka Kurz.
Napriek tomu sa depresia môže vyskytnúť ako sprievodný príznak postinfekčných sekundárnych ochorení. Na jednej strane môže závažnosť ochorenia viesť k reaktívnej depresii, ale na druhej strane treba za zjavnú príčinu považovať aj narušený metabolizmus: „Ak črevá nefungujú správne, obmedzuje sa produkcia neurotransmiterov aj vstrebávanie živín a aminokyselín vrátane tryptofánu. Zvýšená degradácia tryptofánu ako súčasť nadmerných imunitných reakcií môže mať tiež negatívny vplyv na náladu a spánok.“ A to môže mať obrovské dôsledky na celkovú pohodu: Tryptofán ako prekurzor „hormónu šťastia“ serotonínu a „spánkového hormónu“ melatonínu totiž zohráva ústrednú úlohu v našej dobrej nálade a pokojnom spánku. Celkovo hormonálna nerovnováha môže spôsobiť nie len nespavosť, ale aj radu rôznych zdravotných ťažkostí.
Liečba chronickej únavy
K dnešnému dňu existuje len málo terapií a možnosti liečby chronickej únavy založených na dôkazoch. Neexistujú žiadne špecifické liečivá, a teda ani liek – ale stále existujú spôsoby, ako môžu postihnutí v ideálnom prípade zvýšiť svoju výkonnosť, aspoň stabilizovať svoj stav a zmierniť príznaky, ako vysvetľuje odborník: „Najdôležitejšia je stratégia riadenia energie, ktorá vám umožní čo najlepšie hospodáriť s vlastnými energetickými zásobami.“
Pacing, t. j. vedomé organizovanie vlastného tempa, spočíva v počúvaní svojho tela a udržiavaní sa v rámci svojich energetických limitov. To môže výrazne znížiť frekvenciu a závažnosť „pádov“ – ako pacienti označujú zhoršenie svojho stavu. „Okrem toho je potrebný koncept terapie prispôsobený konkrétnemu pacientovi v závislosti od závažnosti ochorenia. V tejto súvislosti teraz existujú príslušné usmernenia odborných spoločností, usmernenie o postinfekčných následkoch a nové konsenzuálne vyhlásenie o chronickom únavovom syndróme, ktoré môžu lekári použiť ako vodítko,“ pokračuje doktorka Kurz.
V ľahkých až stredne ťažkých prípadoch môže byť nápomocná včasná ambulantná alebo ústavná rehabilitácia, zatiaľ čo v ťažkých prípadoch sa často osvedčila pracovná terapia, ktorá sa ponúka napríklad v Tirolsku. V prípade stredne ťažkých až ťažkých priebehov sú nevyhnutné multimodálne koncepty terapie, ktoré zohľadňujú rôzne metódy. Okrem rehabilitačných opatrení a stratégií tempa k nim patrí aj cielené užívanie liekov, výživových doplnkov a probiotík – prispôsobených individuálnym príznakom. Okrem toho terapie na posilnenie autonómneho nervového systému, ako sú osteopatia, akupunktúra a joga, môžu mnohým pacientom pomôcť výrazne zlepšiť kvalitu života.
Úloha črevnej mikroboty pri chronickej únave
Kľúčovým faktorom je cielená zmena stravovania: „Odporúčam, aby sa všetci chorí vyhýbali hotovým výrobkom, t. j. aby si podľa možnosti varili vlastné jedlá, a aby sa stravovali protizápalovo, t. j. stredomorskou stravou s nízkym obsahom histamínu (rastlinná strava, bez rafinovaného cukru alebo s nízkym obsahom rafinovaného cukru alebo s výrazným obmedzením výrobkov z bielej múky a mäsa),“ hovorí doktorka Kurz. Vyvážená strava významne prispieva k zdravej črevnej mikrobiote – s ďalekosiahlymi pozitívnymi účinkami. Na jednej strane zmierňuje gastrointestinálne ťažkosti, ktoré pociťuje mnoho chorých, a na druhej strane môže priaznivo ovplyvniť priebeh ochorenia. „Terapeutický pôst (pod lekárskym dohľadom) a ketogénna diéta môžu mať tiež veľmi pozitívny účinok na pacientov s ochorením Post-COVID alebo chronickým únavovým syndrómom, rovnako ako probiotiká. Črevný mikrobióm je pre naše zdravie kľúčový a nerovnováha v črevnej mikrobiote, známa ako dysbióza, zohráva kľúčovú úlohu pri mnohých chronických ochoreniach,“ vysvetľuje odborník. Takáto dysbióza môže ovplyvniť fyzické a duševné zdravie prostredníctvom osi črevo-mozog.
Aktuálne výsledky štúdií o viacdruhových probiotikách pri postinfekčnej únave
V nedávnej štúdii sa preto skúmalo, ako viacdruhové probiotikum ovplyvňuje závažnosť únavy a depresívnych symptómov, ako aj kvalitu života u 70 pacientov s postinfekčnou únavou (ale bez chronického únavového syndrómu). Po šiestich mesiacoch viedlo užívanie skúmaného produktu v skupine užívajúcej probiotiká k výraznému zníženiu únavy aj depresívnych príznakov. Okrem toho sa kvalita života pacientov užívajúcich probiotiká výrazne zlepšila vo všetkých analyzovaných kategóriách, zatiaľ čo u pacientov užívajúcich placebo sa zlepšila len v jednotlivých kategóriách – čo je pre všetkých postihnutých lúč nádeje, že budúce terapeutické prístupy vydláždia cestu späť k lepšej kvalite života.
